Slovenský zápasník v thajskom boxe: Nebojím sa nastúpiť proti hocikomu a verím, že vyhrám! (Rozhovor)
Vo svojej vitríne má už titul svetového šampióna, no chuť víťaziť ho stále neopúšťa. Aká náročná bola jeho cesta k najcennejšiemu víťazstvu jeho kariéry? Na túto a ďalšie zaujímavé otázky nám zodpovedal slovenský zápasník v thajskom boxe Jozef Janotík, prezývaný „Joky“.
Jozef, okrem thajského boxu sa venujete i kickboxu. Ako a kedy ste sa k týmto športom dostali?
Áno, je to tak. Okrem muaythai zápasím aj pod pravidlami K1 a skúsil som si aj ako prvý Európan pravidla MAS, čo je veľká novinka na scéne ringových športov. V MAS pravidlách sa zápasí len na jedno kolo, ktoré trvá deväť minút. Ak počas neho nepadne KO, končí zápas automaticky remízou. Laicky divák možno nevidí zase taký veľký rozdiel medzi Muay Thai a kickboxom, ale ten rozdiel je značný. Muay Thai je umenie ôsmich končatín, okrem úderov a kopov, ktoré sa využívajú i v kickboxe, využíva najviac údery lakťami a kolená, ktoré sú síce v K1 povolené, ale nie sú tak dominantnou technikou ako práve v thajskom boxe.K tomuto športu som prišiel na Orave, tam ma kamaráti zavolali na tréning, zapáčilo sa mi to, začal som na sebe viac pracovať, až kým som neprišiel k mojim prvým amatérskym zápasom. Tam si ma všimol môj tréner s ktorým spolupracujem dodnes.
Dnes ste však už súčasťou profesionálneho ringu. V čom vidíte tú najväčšiu zmenu?
Áno, môj tréner ma hneď šupol do profesionálneho ringu, kde som nastúpil proti veľmi šikovnému českému fighterovi, ktorý mal prípravu v Thajsku. Pôvodne mal mať iného súpera, ktorý sa zranil a my sme dostali ponuku ho nahradiť. Zobrali sme to a už tam začalo rásť moje meno, keďže som urobil skvelý zápas. Zmena nastala hlavne v príprave, je tu viac tréningov a úplne iná atmosféra. Profesionálny ring ma baví omnoho viac.
ddd
Svoju prípravu na zápasy ste absolvovali nielen doma, ale i v samotnom Thajsku. V čom bol najväčší rozdiel pri tréningu doma a tam? Aké možnosti na trénovanie ponúka domovská krajina tohto športu?
V Thajsku som prežil osem mesiacov prípravy a zápasov a bolo to skvelé. Je to tam veru úplne iné. Ráno sme vstali a behali sme okolo 10 kilometrov podľa počasia a poobede nasledoval tréning. Švihadlo, klincovanie, sparring a lapy. Tréning, spánok a jedlo, taký sparťanský život, ale krásny. Rozdiel je podľa mňa v tom, že tu si mnohí chlapci po troch tréningoch myslia, akí sú bojovníci, ale to tak nie je. Kto neokúsil poriadne dvojfázové tréningy a zápasy v zahraničí, kde nemáte svoje publikum, nepomáhajú vám rozhodcovia, ani cely tím ľudí okolo, nevie aké to je. V Thajsku sa zápasí s hocikým, príde ponuka a idete, tak sa robí kariéra. Pre nich tento šport znamená všetko.
Ako vyzerajú Vaše tréningy?
Trénujem od pondelka do piatku. Trénujem pod vedením hlavného trénera a pod trénermi Peťom Baranom a Michalom Tomkom. Ráno chodievam na silovú prípravu, alebo plaváreň, plus beh. Každý deň poobede mám tréning s chalanmi z Firegymu a raz za dva týždne pozývame na sparringy i bojovníkov z iných gymov.
Čo je základom Vášho úspechu?
Základom sú práve spomínané tréningy. Chcem niečo dosiahnuť, milujem zápasiť, milujem výhry. Keď niečomu skutočne obetujete čas a energiu, všetko sa vám to vráti späť. Ja robím všetko preto, aby som bol najlepší a dnes som profesionálnym majstrom sveta.
Počas kariéry ste si museli prejsť už určite množstvom náročných zápasov a postavili ste sa proti množstvu kvalitných súperov? Ktorý z nich bol z Vášho pohľadu ten najťažší?
Keď som búchal titul majstra sveta I-1 WMC, mal tam byť so mnou aj môj tréner Martin Belak, ale kvôli pár problémom nemohol. Tak tam so mnou bol tréner z Thajska a v rohu i spolubojovníci z Činy a Ruska. Keďže o titul sme zápasili štyria, bojovalo sa formou pyramídy. Prvý zápas som mal s Brazílčanom, ktorý mal asi tak o 160 zápasov viac ako ja. Môj tréner mi písal taktiku cez mobil a tréneri čo tam boli so mnou mi tiež veľa radili. Tento zápas som vyhral a postúpil som do finále. Tam ma čakal Thajčan, ktorý obhajoval opasok. To mi šiel mobil vybuchnúť. (smiech) Finále s Thajčanom som vyhral KO v druhom kole. Tieto dva zápasy boli pre mňa asi doteraz najťažšie v kariére, ale bol som dobre pripravený a veril som si.
Medzi Váš najväčší úspech patrí určite titul svetového šampióna, ktorý ste si vybojovali v Hong Kongu. Ako si na tento zápas spomínate?
Pamätám si to a budem si to pamätať vždy. Bol to úžasný pocit. Zvíťazil som v Hong Kongu, pyramíde štyroch borcov, kde bol Turek, Brazílčan, Thajčan a Slovák. Prvý zápas som mal s Brazílčanom, ktorý mal 38 rokov a o 160 viac zápasov ako ja a podarilo sa mi ho dať v prvom kole do počítania a vtedy som si povedal, že ten zápas už nepustím. Darilo sa mi v tomto zápase všetko a nedal som mu šancu a vyhral som 3:0 na body. Finále som šiel s Thajčanom, ktorý bol strašne silný po prvom kole som si povedal, som vo finále tak tu nechám všetko, buď padnem ja, alebo on. Padol on a ja som bol najšťastnejší na svete. Aj keď som bol outsider, veril som si a bol som skvele pripravený za čo ďakujem trénerom z Muaythai Academy Bangkok a Firegym Banská Bystrica. Nebojím sa nastúpiť proti hocikomu a verím, že vyhrám.
Aké ďalšie úspechy máte za sebou?
Sommajster Slovenska v K1., Champion Euroligy Muaythai IPCC, vicemajster pyramídy super Muaythai Bangkok, svetový šampión WMC -I1 a ako prvý Európan som v Číne nastúpil na zápas podľa pravidiel MAS.
Aký najbližší titul môže pribudnúť do Vašej vitríny?
Najbližšie ma v ringu uvidíte na konci septembra pred domácim publikom v Banskej Bystrici na podujatí Ministry of Fight 2. V Bystrici je vždy neskutočná atmosféra, takže sa veľmi teším. Mám rozhodne v pláne do vitríny pridať ešte zopár opaskov. Možnosť zápasiť o titul neprichádza každý deň a takéto ponuky sa väčšinou odvíjajú od výkonu v posledných zápasoch, takže každý zápas je dôležitý a ráta sa. Momentálne sa pripravujem na zápas na Ministry of Fight a koncom roka sa zrejme pozriem znovu aj do ringu v Ázii.
Aké sú Vaše ďalšie ciele?
Mojim cieľom je zápasiť čo najdlhšie, robiť v ringu zápasy, ktoré ľudí postavia zo stoličiek a na konto si pripísať výhry nad naozaj dobrými menami.