Môže sa skončiť 45-ročné trnavské čakanie? Lepší tím v lige aktuálne nie je!
Spartak Trnava sa stal zaslúžene jesenným majstrom, čo je pre mnohých nepríjemný tŕň v oku. No nie pre náš futbal, ten to môže len tešiť!
Komentár Filipa Chudého
V tieni ruskej olympijskej kauzy a vianočného obdobia, ktoré nás zaplavilo, zostala správa, že jesenným majstrom sa stal Spartak Trnava. Niekde túto informáciu pomaly absolútne ignorovali, pritom je to veľmi dobrá správa pre náš futbal.
Trnavský Spartak je po Slovane náš druhý najslávnejší klub, preto je výborné, že sa aspoň v tejto sezóne vrátil na miesta, kde by mal byť stále. Žiaden lepší ligový priemer s bojom o pohárovú Európu do posledných kôl, ako sa to dialo v ostatných rokoch, ale boj o titul je to, čo by malo byť v tomto klube samozrejmosťou. Že to dlhšie chýbalo, to je skôr na kritiku.
No Spartak Trnava vo verzii jeseň 2017 si plne zaslúži pochvalu, stal sa totiž absolútne zaslúženým jesenným majstrom, lepšie mužstvo v našej lige proste nebolo, hoci mnohí sa to snažia spochybniť. Slovan, Žilina, Trenčín, Ružomberok a Dunajská Streda je zoznam klubov, ktoré sa počas jesene najviac spomínali ak nie rovno medzi kandidátmi na titul, tak medzi najlepšími mužstvami súťaže určite. Trnava je naozaj až za nimi vo vnímaní odbornej aj laickej verejnosti. Podotýkame, že nehovoríme o predsezónnych prognózach, ale o rečiach už v rozbehnutej jeseni. Kým Trnava bola počas nej prakticky stále prvá, „odborníci“ aj tak ospevovali všetkých v pelotóne, len na toho v úniku akosi zabúdali povedať aspoň jedno pekné slovo.
To ale Trnavčanom skôr pomáhalo. Ich tréner Nestor El Maestro neraz postavil motivačnú reč na tom, ako ich všetci podceňujú, no a hráči už dali odpoveď na trávniku, keď vyhrávali častejšie ako muzikanti na vianočných trhoch.
Iba na Slovan a Žilinu nedokázali nájsť Trnavčania recept doma a ani vonku. Lenže to sú ich jediné štyri prehry. Body potom stratili už iba doma proti Ružomberku, hoci Liptáci vtedy remízu uhrali viac s dávkou šťastia ako umenia, keďže Trnava bola lepšia. Lenže kým duo papierovo najväčších favoritov na titul rozdávalo body outsiderom ako na bežiacom páse, Trnava všetky takého nepríjemné prekážky ako jediná preskočila, preto bude zaslúžene zimovať prvá.
Tento pocit pritom počas samostatnej ligy pozná dokonale, no hádam nemusíme pripomínať, že ani raz z toho nebol skutočný titul, keďže na ten čakajú v malom Ríme už od roku 1973. Či sa na konci tejto sezóny skončí dlhé 45-ročné čakanie, to je ešte vo hviezdach, no určite je to v tejto chvíli matematicky pravdepodobnejšie ako to, že Slovan získa svoj 25. titul, resp. Žilina trofej obháji.
Nestor El Maestro vstúpil do slovenského futbalu so slovami, aby trnavskí fanúšikovia na titul aj druhé miesto rovno zabudli, pričom počas jesene viackrát zopakoval, že titul je utópia. Lenže slová sa hovoria a chlieb sa je, pričom najväčší krajec má v rukách Trnava. A na jar to bude už iba o tom, či jej náhodou opäť nezabehne, inak ostatní nemajú šancu...
Ale čo bude po novom roku, to je ešte ďaleko. Teraz si môžu trnavskí futbalisti zaslúžene užívať pocit, že v prvej časti sezóny boli na slovenských trávnikoch najlepší, či sa to niekomu páči, alebo nie. Futbalovým umením totiž nie je hrať pekne, najväčším umením hry hier je víťazstvo V Trnave to pochopili a hlavne úspešne praktizovali, preto sa môžu právom tešiť!