Kórejčan Lee Duck-hee má len 19 rokov, no vďaka svojmu úžasnému tenisovému talentu a nezlomnosti sa dokáže dlhodobo pohybovať v top dvestovke rebríčka ATP. Na rozdiel od svojich tenisových kolegov jeho príbeh je niečím iný, výnimočný. Lee je od narodenia hluchý a hrá v úplnom tichu.

Leen ohluchol, keď mal dva roky, jeho rodičom sa vtedy zrútil celý svet. Následne si však uvedomili, že plač im nepomôže a začali za život svojho syna bojovať. Prihlásili ho do školy pre hluchonemých, no na rozdiel od spolužiakov nebýval na internáte. Mama pre neho každý deň chodila a vozila ho do školy a z nej. Hodina cesty tam, hodina naspäť. Následne do jeho života vstúpil tenis a aj keď rodičia usmerňovali svojho syna k iným športom, ako golf, či lukostreľba, láska k tenisu bola silnejšia. Bratranec mu dal do ruky raketu, vyskúšal si pár úder a hneď sa mu to zapáčilo.

Jeho rodičia však tenis nebrali len ako zábavu, alebo ako spríjemnenie si ťažkých životných chvíľ v živote svojho syna. Chceli, aby sa ich syn tenisu naozaj venoval profesionálne. Svoj vôbec prvý turnaj odohral Lee v Japonku, keď dostal na ITF 10 000 divokú kartu a hoci mal len vtedy 14 rokov, prekvapivo sa dostal do druhého kola. O šesť týždňov neskôr sa postaral o ešte väčšiu senzáciu, keď na turnaji v Číne doputoval až do semifinále. I dnes sa stále  zlepšuje a čo je najdôležitejšie, dokáže obstáť v tvrdej konkurencii.

Jeho nesporné kvality uznal i známy tenisový komentátor zo športovej televízie Digi Sport Marek Vaňous. „Jeho príbeh je ukážkovým príkladom toho, že na svete nie je takmer nič nemožné. Má len 19 rokov a už teraz je dlhodobo v top 200-ke a bojuje do posledných kôl na Challengeroch. To by bol v tomto veku úspech aj pre nehendikepovaného športovca. Dokázať to bez sluchu, je neuveriteľné. Kórejskému tenisu veľmi fandím. Pochopili, že to nemusí byť iba profesionálny šport ale aj skvelý liečebný nástroj. Napríklad Chung Hyeon, najväčší domáci talent, mal od detstva zas problémy so zrakom. Práve preto ho dali na tenis. Dnes sa im táto investícia vo veľkom vracia. Chung sa tlačí do úplnej špičky a Lee ho pokojne môže nasledovať. Títo chalani si svoju šancu dvojnásobne vážia. Aj vďaka problémom, ktoré mali, sú veľmi silní psychicky a práve hlava v tenise rozhoduje viac, ako čokoľvek iné. Lee tým dokonale kompenzuje svoj obrovský hendikep.“

Dôležitosť sluchu na kurte je na prvý pohľad nepatrná, no opak je pravdou.  „Ľudia si to zrejme neuvedomujú, ale sluch je pri tenise veľmi dôležitý. Zvuk vám dáva množstvo informácií o údere súpera. Dá sa z neho vyčítať razancia, rotácia, aj to, či trafil loptu čisto a teda prípadný neštandardný odskok. Celkovo je sluch základ dobrého načasovania úderov.Tiež verdikty rozhodcov. Pokiaľ musí hráč sledovať gestá, aby vedel, čo bolo zahlásené, stráca pozornosť na hru. Lee toto skvele využil vo svoj prospech. Verdikty nerieši, hrá až do zastavenia a tým výborne reaguje aj na situácie, kde iní hráči váhajú. Je to ďalšia ukážka, ako si urobil z nevýhody výhodu.No a čo je asi najhoršie, úplne stráca atmosféru. Federer stále častejšie pripomína, že tenis hrá iba kvôli divákom, kvôli šanci stáť na vypredanom kurte a nasávať energiu. Motivuje ho to, tlačí k lepším výkonom a často rozhoduje zápasy. Lee niečo podobné nikdy nezažije,“uviedol v rozhovore pre portál sport7.sk tenisový komentátor.

Aj keď je mladý tenista ešte stále len na začiatku svojej tenisovej kariéry, zdravé sebavedomie a smelé ambície mu nechýbajú. Sníva o tom, že sa raz stane tenisovou jednotkou, najlepším tenistom v histórii svojej krajiny a vyhrá Grand Slam. Pre niekoho sa môžu zdať jeho ciele nereálne, no či sa raz stanú skutočnosťou, alebo nie, príbeh tohto kórejského hrdinu je pravým príkladom toho, že i hendikepovaní športovci si môžu naplno plniť svoje sny.