Aby to v auguste nebolo len o slovenskom piesočku, ale o progrese Trnavy, Slovana, DAC-u...
Hoci nás ešte čaká barážový prídavok, to najdôležitejšie už máme za sebou. Táto fortunaligová sezóna bola kvalitná, no viac by potešilo niečo iné.
Komentár Filipa Chudého
Tento ročník Fortuna ligy prišiel k svojmu záveru, hoci úplný koniec je ťažké určiť, pričom záleží na uhle pohľadu. Pre Trnavu prišiel koniec dva týždne dozadu, Prešovčania a spol. mali koniec pred týždňom, no a niektoré kluby ešte budú týždeň nadsluhovať, lebo sa vymyslela baráž. No pravý koniec prišiel teraz, čiže s posledným kolom.
Tabuľka v dlhodobej súťaži nikdy neklame, preto nikto nemôže spochybniť, že by titul pre Trnavu a zostup pre Prešov bol nezaslúžený. Aj ostatné kluby sú tam, kde kvalitou počas sezóny patrili, hoci treba pripustiť, že stred tabuľky mohol byť trochu premiešaný, ak by sa súťaž nerozdelila po dvoch tretinách. No stred tabuľky je aj tak nezaujímavý, čiže je to jedno. Najdôležitejšie pozície sú rozdané správne.
Malou výnimkou môže byť štvrtá pohárová miestenka, lebo ak ju nezíska Žilina, bude ju mať niekto, kto si ju na základe celosezónnej výkonnosti nezaslúži. Veď do pohárovej Európy by v tom prípade išiel prvýkrát v slovenskej histórii na základe ligových výsledkov klub, ktorý sa nedokázal dostať ani do prvej tretiny konečného poradia, čo nie je veľmi športové. Porcia 32 duelov v rozpätí desiatich mesiacov vždy ukáže viac, ako dva vydrené zápasy za päť dní.
O zaslúženom trnavskom titule už bola reč vtedy, keď ho Spartak získal. On už len čakal na odovzdanie trofeje. Inde je pritom bežné, že ho majster dostane hneď. Ale čo sú to dva týždne oproti 45 rokom? Teraz si preto niečo povedzme o menej úspešných kluboch z tejto sezóny.
Slovan je druhý, čiže akoby posledný, lebo v našom najslávnejšom klube sú akceptovateľné len trofeje, zvlášť, keď ho kádra vrazíte milióny eur. Belasí zaplatili za hráčov zrejme viac, ako zvyšok ligy dokopy, lenže výsledok sa zatiaľ nedostavil. Už štyri roky bez titulu? To je hanba hlavne pre funkcionárov klubu. V kádri je síce aj kvalita, no stále chýba belasé srdce, preto ich dokážu zaskočiť bojovné tímy.
Veľký skok urobila Dunajská Streda, ktorá si plne zaslúžila tretie miesto. Veľké investície do infraštruktúry a kádra, po Slovane druhé najvyššie, sa začínajú prejavovať. DAC si môže dovoliť na naše pomery drahých hráčov, pričom aj buduje mužstvo smerom do budúcnosti. No a práve v tomto prevýšil Žilinu a Trenčín. Tí majú síce tiež drahších hráčov, no zostavu nebudujú, len plátajú odchody. Aj preto majú tak nevyrovnané výkony a tiež miesta v zostave. Dunajskostredčania mali navyše výhodu v tom, že stále boli verejnosťou považovaní za menší klub, no to sa zmení. Teraz už budú favoriti, od ktorých sa budú čakať výsledky. Bude zaujímavé, ako to zvládnu v hlavách, kde majú ešte nedostatky, čo krásne ukázal napr. zápas v Trnave.
Tabuľkovo sa prepadol Ružomberok, no kvalitou a výkonmi určite nie. Je tak isto silný ako v minulej sezóne, no vtedy to stačilo na bronz, kým teraz na šiestu priečku s veľkou bodovou stratou. To jasne naznačuje, ako sa súťaž za jeden rok kvalitatívne posunula. Z polovice je to spôsobené tým, že hlbšie sa po „myjavskom“ ročníku už padnúť nedalo, no ani najväčší kritici nemôžu prehliadnuť, že celková kvalita našich klubov išla nahor. No stále sa je kam posúvať, minimálne bližšie k európskym pohárovým skupinám.
A hoci je nový model súťaže dobrý, druhá šestka skoro nikoho nezaujímala, čo je na škodu veci. Nitra je totiž najlepší nováčik za ostatné roky, Michalovce robia stále malé krôčiky smerom dopredu a Podbrezová pod Fabuľom je silný protivník pre každého v lige. Zvyšné tri kluby boli v tomto ročníku sklamaním, hoci Zlaté Moravce-Vráble boli aspoň chvíľu oživením, no Senica s Prešovom len prežívali.
Z toho jasne vyplýva, že do ligy treba pustiť len ekonomicky a organizačne zabezpečené kluby, inak sa naša najvyššia súťaž nikdy nestane rešpektovanou súťažou. Pritom jej potenciál je obrovský, len si netreba dávať vlastné góly.
Tento ročník Fortuna ligy potešil, no dokým nebudú mať naše kluby dlhú európsku jeseň, ba občas aj jar, stále je to len hranie sa na slovenskom piesočku. Preto verme, že po auguste to nebude opäť len o ňom, ale naše kluby potvrdia zvýšenú kvalitu v pohárovej Európe. Táto sezóna ich na predkolá určite výrazne lepšie pripravila, než tá minulá.