Šport7.sk vyspovedal talentovaného slovenského obrancu Martina Fehérváryho, ktorý bol najmladším hráčom Slovenska na uplynulých majstrovstvách sveta v Dánsku.

Ako hodnotíte uplynulý svetový šampionát?

Šampionát hodnotím kladne. Myslím si, že po osobnej stránke mi celkom vyšiel. Samozrejme, vždy to môže byť lepšie, ale som spokojný.  Z tímového hľadiska je tam mierne sklamanie, pretože sa nám nepodarilo urobiť štvrťfinále. Bolo to veľmi blízko. Šampionát inak prebehol fajn. Dosiahli sme lepšie výsledky ako po minulé roky, z toho som rád.

Bola to pre vás veľká hokejová škola?

Určite, bola to pre mňa veľmi veľká hokejová škola. Som veľmi rád, že som dostal túto príležitosť, že som sa dostal na šampionát. Hráči, proti ktorým som hral boli naozaj skvelí. Napríklad Pavel Dacjuk, jeden z mojich najobľúbenejších hokejistov. U nás v tíme spomeniem napríklad Andreja Sekeru,  ktorý patrí medzi moje vzory. Byť v spoločnosti takých hráčov som si skutočne užil.  

Vnímali ste, že v tíme najmladší?

Vnímal som to, samozrejme. S tým, že som bol najmladší boli spojené aj nejaké úlohy, napríklad zberanie pukov, ale človek si na to zvykne. Väčšinou som všade najmladší, tak so zbieraním pukov či rátaním chlapcov v autobuse som už mal skúsenosti.  Sú to ale príjemné povinnosti.

Prečo Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále?

Bohužiaľ, chýbali nám body. Napríklad v zápasoch so Švédskom či s Čechmi. Deväť sekúnd rozhodlo o tom, že miesto troch bodov sme mali jeden. To sú dôvody, prečo sme nepostúpili. Samozrejme, mohli sme aj lepší turnaj odohrať. Na našej úrovni boli napríklad Švajčiari, ktorí sa dostali až do finále. Boli naozaj ťažkým súperom.

Myslíte si, že slovenský hokej nabral správny smer?

Osobne si myslím, že veci nabrali celkom správny smer. Treba možno istý čas počkať, zlepšenie nepríde len tak. Podľa môjho názoru sa v hokeji začali diať dobré veci. Pevne verím, že to bude už len lepšie.

Čo vás osobne najviac potešilo na MS?

Z osobného hľadiska to bolo hlavne to, že som sa na majstrovstvá dostal a aj to, že som odohral všetkým sedem zápasov. S tým som tam vlastne aj išiel. Chcel som totiž dostať čo najviac možností. Ďalej ma potešilo, že som si zahral proti Dacjukovi. To je asi najväčší bonbónik.

Aké nehokejové spomienky ste si doniesli domov?

Kodaň je krásne mesto, boli sme sa párkrát pozrieť v centre. Okolie je taktiež veľmi krásne. Užil som si to aj z tejto stránky.

Máte plány na najbližšie obdobie?

Mojou aktuálnou prioritou je spraviť školu a následne sa presúvam do Buffala na NHL Combine. Po pobyte v Amerike by som sa mal presunúť do Švédska.

Ktoré mužstvo urobilo v Dánsku na vás najväčší dojem?

Na mňa osobne spravili najväčší dojem Švajčiari. Už keď hrali proti nám, bolo to skvelé mužstvo, boli organizovaní, zodpovední a aj zruční. Hralo sa proti nim naozaj ťažko. Nakoniec všetkým ukázali, že si zaslúžili získať zlatú medailu. Získali striebro, ale dokázali, že majú veľmi dobrý tím.

Ako by ste opísal spoluprácu s trénerom Ramsaym?

Tréner Ramsay je veľký profesionál a výborný človek. Má veľmi veľké skúsenosti, radosť pracovať s takýmto človekom. Mávali sme často mítingy, videoanalýzy. Pokiaľ chcete hokej robiť na profesionálnej úrovni, toto k tomu potrebujete. Myslím si, že po tejto stránke sme fungovali naozaj super.