Drvivá väčšina odborníkov predpokladá, že pokiaľ Chaouchi náhodou prestúpi na európske futbalové trávniky, pohorí. Vraj nemá na pôsobenie na starom kontinente požadované predpoklady. Ja ako zanietený fanúšik a novinár potvrdzujem ich teóriu. Na úvod musím dodať, že africký futbal sledujem pod lupou a o každom nadpriemernom hráčovi mám podrobné informácie.

Ak si naťukáte youtube a nájdete si video so zákrokmi Faouziho Chaouchiho, prekvapí vás parádnymi zákrokmi. S ťažkými strelami si dokáže výborne reflexívne poraziť. Na čiare je naozaj vynikajúci a v tomto území kraľuje. Lenže má aj niekoľko nedostatkov. Občas dostane hlúpy gól (ako proti Slovinsku na minuloročných majstrovstvách sveta, keď mu lopta Jabulani preletela pomedzi nohy po nevýraznej strele Roberta Korena). Tomu sa nevyhne hneď niekoľko brankárov, môžeme obhajovať alžírskeho brankára. Pridajme si však zlú organizáciu obrany. Pokiaľ chce brankár v špičkovej lige odviesť stopercentnú robotu, musí skvele dirigovať defenzívnu radu pred sebou. A to je Chaouchiho slabina. Odborníci ukazujú na túto skutočnosť a prestupový trh iba súhlasne kýva hlavou – dvadsaťšesťročný rodák z alžírskeho Bordj Menaielu stále chytá „len“ alžírsku ligu za MC Alger.



Faouzi ukazoval veľký talent od útleho veku. Len čo sa naučil chodiť, kopal na prašných alžírskych uliciach do všetkého guľatého. S kamarátmi zo susedstva zvádzal neľútostné súboje, ako keby sa hralo finále dôležitého športového podujatia. Pri jednom zápase si Faouziho otec Rachid Chaouchi všimol, že synovi sa najviac darí v bráne. Čoskoro pribehol Faouzi s myšlienkou, aby sa pripojil k organizovanému mužstvu – JS Bordj Menaiel. Rodičia súhlasili, hoci matka dlho nebola nadšená. Nepáčilo sa jej, ako syn zanedbáva dôležité štúdium, no vedela, že v ňom niečo je. Nechala ho teda tak, aby mohol naplno rozvinúť svoj potenciál. Tušila, že má pred sebou veľkú budúcnosť.
   
V klube rýchlo napredoval. Sezónu 2005/2006 okorenil kapitánskou páskou (dvadsaťjedenročný!) a nezvyčajnou štatistikou – sedem inkasovaných gólov v tridsiatich dvoch stretnutiach! Nečudo, že alžírski záujemcovia sa bili ako levy. „Splnil sa mi detský sen,“ prehlásil Faouzi po podpísaní trojročnej zmluvy s JS Kabylia. A to nevedel, aké úspechy ho ešte čakajú...
   
Počas troch sezón v Kabylii získal jedinú trofej – pre víťaza národného šampionátu. Výkonmi pútal pozornosť skautov a kontaktovali ho aj dokonca zástupcovia francúzskeho Lille, teraz úradujúceho majstra krajiny galského kohúta. Európski lanári napokon stratili záujem. Faouzi túžil po zmene dresu a želanie vypočul ES Sétif. Hneď sa stal oporou mužstva a ponuky najmä z Francúzska pribúdali. Veľký interes mal vraj Olympique Marseille a Le Mans. Do hry sa zapojili aj kluby z bohatého Perzského zálivu, konkrétne názvy však nepoznáme. Zo všetkého zišlo a Chaouchi išiel na majstrovstvá sveta (Alžírsko zostalo posledné bez jediného streleného gólu a s jedným bodom za remízu s Anglickom) stále ako hráč ES Sétif.

Reprezentačnú kapitolu začal písať dvadsiateho šiesteho marca 2008 priateľským súbojom s Demokratickou republikou Kongo. Odvtedy si upevnil post reprezentačnej jednotky. Perfektným výkonom v rozhodujúcom kvalifikačnom zápase proti Egyptu posunul Alžírsko na svetový šampionát. Po divokom semifinálovom stretnutí práve s Egyptom na Africkom pohári národov bol suspendovaný na tri zápasy a musel zaplatiť pokutu vo výške desaťtisíc dolárov. Suma putovala do pokladnice CAF.
   
Tento rok v lete opäť prestúpil. Nie do Európy. Od sedemnásteho júla pôsobí v MC Alger. Považujú ho za jedného z najlepšie platených alžírskych futbalistov. Vlani vraj dostával trinásť miliónov alžírskych dinárov.
   
Uvidíme, či napokon raz bude chytať za európsky klub. Má šancu na sebe popracovať, brankári majú vraj najlepšiu výkonnosť až po tridsiatke. Stodeväťdesiatštyri centimetrov vysoký obor púta pozornosť skautov a pozorovateľov, no vytúženého „legionárčenia“ sa nemôže dočkať. Možno cez zimu...