Je mladá a krásna, napriek tomu si dokáže so zlými chlapcami na futbalovom ihrisku urobiť poriadok. Futbalová rozhodkyňa Michaela Göndörová nám v rozhovore pre portál sport7.sk priblížila zaujímavé zážitky z futbalových ihrísk.

Miška, prečo ste sa rozhodli stať práve futbalovou rozhodkyňou?

Už odmalička som chlapčenský typ, stále som chodievala hrať s chlapcami futbal. Neskôr ma oslovili zo Šale, aby som si to šla vyskúšať na tréning. Tam ma trénoval Paľo Raška, ktorý mi dal veľmi veľa skúseností. Časom som sa začala zaujímať i o pozíciu rozhodkyne. Veľmi ma to zaujímalo a pritom som ešte stále hrávala futbal. Po operácii kolena som zostala naplno verná už iba rozhodcovskej činnosti, čo vôbec neľutujem.

Aké boli Vaše začiatky?

Začiatky boli pre mňa veľmi zvláštne. Bála som sa. Prvý zápas som pískala na Veľkej Doline. Tam mi v mojich začiatkoch veľmi pomáhal hlavný rozhodca, ale i samotní hráči. Keď som pracovala v Nitre, odpískala som tam mnoho zápasov. Vždy tam bola skvelá atmosféra a úplne iná úroveň zápasov. Teraz bývam v Obyciach a zápasy pískam na Zlatomoravecku. Vlastne som už pobehala skoro celú nitriansku oblasť.

fotogaléria

FOTOGALÉRIA: Michaela Göndörová - krásna slovenská rozhodkyňa

Ako vyzerá Vaša príprava na samotný zápas?

Na zápas sa mi netreba špeciálne pripravovať. Najdôležitejšou vecou je vyvetrať si pred zápasom hlavu, lebo každý problém v rozhodcovi je vidieť aj na jeho výkone na ihrisku.

Úloha futbalového rozhodcu je skutočne náročnou prácou, kedy sa musí popasovať i s náročnými a často neočakávanými situáciami? Ako dokážete takéto prípady zvládať?

Na ihrisku je to často o intuícii. Každú situáciu sa snažím riešiť s chladnou hlavou a nepodľahnúť tlaku okolia.  

Čo máte naopak na tejto práci najradšej?

Najradšej mám situácie, ktoré ma naučia niečo nové, ktoré ma dostanú do nových situácií a treba sa s nimi popasovať.

Vyťahujete na ihrisku karty často?

Karty veľmi nevyťahujem, len keď sa jedná o vážnejší faul, alebo je situácia na ihrisku natoľko vyhrotená, že je nutné ju upokojiť.

Ako na pozíciu ženy – futbalovej rozhodkyne reagujú hráči, či fanúšikovia na tribúnach? Stretli ste sa aj s negatívnymi názormi?

Reagujú rôzne, je to normálne. Ľudia sú prekvapení, keď na ihrisko príde žena s píšťalkou. Po zápase sa väčšinou stretávam so spokojnosťou. Stretla som sa s rôznymi situáciami. A áno, boli to i nadávky najhoršieho zrna, ktoré si každý môže domyslieť.

Na futbalovom ihrisku ste spoznali i svoju životnú lásku, priateľa Patrika...

Áno je to pravda. Asi to bol osud. Prvýkrát sme sa stretli na asi najhoršom zápase môjho života, kde som všetko ukazovala totálne naopak. Neskôr mi napísal, prišlo stretnutie a teraz máme spolu dcérku Ninku.

Ako vyzerá Vaša domácnosť? Bavíte sa často o futbale?

Futbal je naša pravidelná téma, či už o ňom diskutujeme, alebo ho len sledujeme v televízii.

Aké sú Vaše najväčšie kariérne ciele?

Chcela by som to dotiahnuť najďalej ako sa len dá. Nemám konkrétny cieľ, ale pokiaľ sa mi bude dariť a budem pravidelne napredovať, určite by som chcela skúsiť čo najvyššiu súťaž a čo najlepšie zápasy.