Keď v septembri roku 2001 Slovan doma porazil svojho českého menovca z Liberca 1:0, ale po prehre v prvom zápase 0:2 vypadol z vtedajšej edície Pohára UEFA nikomu zrejme nenapadlo, že sa v pohárovej Európe objaví opäť až o necelých 8 rokov.

Medzitým vypadol do druhej ligy a mal v korunách vyše 200 miliónové dlhy. Keď už Slovanu reálne hrozil zánik vstúpil doňho bývalý minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý sľúbil, že Slovan ekonomicky stabilizuje a po čase preňho nájde silného partnera, aby sa klub mohol vrátiť na mapu Európy. Nuž a vo štvrtok sa tento sľub splnil.

Kto je Ivan Kmotrík

V roku 2008 sa už pár týždňov pred predajom nášho najslávnejšieho klubu mediálne pretriasalo, kto by sa mohol stať jeho novým vlastníkom. 15. júla doslova “vybuchla bomba“, ktorá zatriasla nielen futbalovým Slovenskom. Jeden z desiatich najbohatších Slovákov vymenil Petržalské farby za belasé a kúpil 51 % akcií ŠK Slovan Bratislava futbal a.s.. Snáď každý priaznivec futbalu na Slovensku už o Ivanovi Kmotríkovi počul, ale „nikto“ ho ešte nevidel. Ivan Kmotrík sa totiž nerád verejne prezentuje a počas jeho trojročného „vládnutia“ v Slovane tak urobil iba raz a to pred touto sezónou pri predstavovaní nového platinového partnera klubu  prvej slovenskej stávkovej spoločnosti Niké.

52- ročný absolvent Fakulty manažmentu Univerzity Komenského bol prvým majiteľom futbalového klubu na Slovensku. V Petržalke bol už v roku 1992. V roku 1990 začínal ako vydavateľ s jedným kníhkupectvom a postupne svoje impérium rozširoval. V roku 1995 sprivatizoval 12,18 % balík v Grafobale a postupne cez SlovCoupon získal ďalšiu jeho časť. Mediálnym magnátom sa postupne stal pomocou firmy Mediaprint-Kapa Pressegrosso, ktorá distribuuje  tlač a tabakové výrobky a získaním kontroly nad TV JOJ, ktorú neskôr vymenil s J&T za TA3. Pán skalického kraja nepôsobí vďaka svojim firmám len od Bratislavy až po jeho vrtuľníkmi chránenú hranicu s Ukrajinou, ale kúpil pre Grafobal svoje pobočky v Litve, Bulharsku, Rusku a v Čečách ju dokonca vybudoval na „zelenej lúke“. Zdá sa, že Ivan Kmotrík pôsobí vo všetkých podnikateľských odvetviach a kompletne vymenovať jeho aktivity by stálo za obsiahlejší článok. Napriek tomu vo verejnosti stále zostáva hlavne ako „jednotka“ v slovenskom futbale, čo je paradoxne snáď jediný jeho „stratový biznis“.

Prvý schod

Klub získal po 10-ročnom čakaní v sezóne 2008/2009 opäť majstrovský titul, po ktorom  funkcionári Slovana vyhlasovali „frontálny“ útok na skupinu Ligy majstrov či Európskej ligy. Po dlhom čakaní sa teda Slovan dočkal opätovného merania síl s európskou elitou. Ako však dobre vieme „padol na hubu“.

Predkolá začal s majstrom Bosny Hercegoviny Zrinjski Mostar a po postupe (v celkovom súhrne 4:1) sa mohol „tešiť“ na gréckeho giganta Olympiakos Pireus. Teda mužstvo, ktoré vyhráva v krajine majstrov Európy z roku 2004 titul za titulom (13 titulov za 15 rokov). Bol to suverénne najťažší možný súper, ktorého mohol Slovan vyfasovať. Dve prehry 2:0  „sťahovali“ Belasých len do predkola Európskej ligy (Olympiakos v danej edícií LM vypadol až v osemfinále).

Aj v Európskej lige sa žreb so Slovanom pohral a „prihral“ mu holandskú liaheň talentov Ajax Amsterdam. Holanďania „zvalcovali“ Slovan celkovo 7:1, no fanúšikov hlavne zarazila odovzdanosť hráčov v belasých dresoch. Mužstvo sklamalo, ale už vtedy sa postavil základ úspechu tým, že si v klube uvedomili, že také ľahké ako si predstavovali to určite nebude.

Druhý schod

O rok síce Slovan titul neobhájil, ale víťazstvom v Slovenskom pohári  si vybojoval účasť v Európskej lige, v ktorej začínal v treťom predkole. Do cesty sa mu postavil srbský vicemajster Crvena Zvezda Belehrad, ktorý si nepripúšťal nič iné ako postup. „Belasí“ boli o “rok skúsenejší” a vo vyhláseniach opatrnejší. Dobre si totiž pamätali ako „obačovali“ rok predtým, no hlavne mali zraneniami zdecimovaný káder.

V prvom zápase v Belehrade sa oslabené mužstvo zomklo a prekvapujúco triumfovalo 2:1. Domácou remízou o týždeň neskôr spečatili zaslúžený postup a mohli sa radovať z postupu do play-off  EL. V ňom sa stretli s nemeckým VfB Stuttgart. Po domácej prehre 0:1, keď inkasovali až na konci zápasu sa im pred odvetou nepripisovali žiadne šance na postup. Mužstvo Jozefa Jankecha však ukázalo odhodlanie a prekvapujúco sa dostalo do postupového vedenia 2:0. Po tom ako videl červenú kartu Michal Breznaník, ktorého trochu hlúpo neskôr z klubu vyhodili, sa však postupový sen po dvoch inkasovaných góloch rozplynul. Najväčšiu zlosť mali Belasí na ruského rozhodcu Nikolajeva a jeho asistentov, ktorí vtedajšiemu vicemajstrovi v 90. minúte neuznali gól Sylvestra pre údajný ofsajd. Hoci Slovan opäť nepostúpil tento krát nesklamal a vystúpil o pomyselný schod vyššie.

Tretí schod

Po spanilej jazde jarnou časťou Corgoň ligy, v ktorej získal už takmer stratený titul sa Belasí zamerali na účinkovanie v Lige majstrov. Ivan Kmotrík dokázal dorovnať „bundesligový“ plat pre Filipa Šeba a tak prakticky nezmenený káder sa mohol pripravovať na kazašského majstra Tobol Kostanaj. Slovan „pohárovo“ postúpil a zdalo sa, že ho čaká rovnocenný súper v podobe APOEL-u Nikózia. Opak bol pravdou, „Cyperčania“ ukázali Slovanu ako by sa mala uberať jeho cesta, ak chce byť v budúcnosti úspešný podobne ako Apoel. Základom je dôvera v trénera, ktorý bude mať dostatok času na vybudovanie silného a kompaktného kádra.

Na Pasienky prišiel po vyradení s Apeolom pravdepodobne najlepší slovenský kormidelník súčasnosti Vladimír Weiss, ktorý dokázal za pár dni s belasým kádrom to, čo sa klub snažil už tri sezóny. Áno, Slovan šokujúco vyradil najzvučnejšieho súpera v novodobej histórií slovenského futbalu AS Rím. Napriek tomu je stále prakticky iba na začiatku dlhej cesty, ktorej cieľom je vybudovať zo Slovana uznávane európske mužstvo.
 
Ďalšie schody

Slovan by mal mať za cieľ sa nielen zúčastňovať skupín európskych pohárov, ale v nich aj vyhrávať a pokúšať sa o postup do jarných fáz, v ktorých sa z našich mužstiev predstavila doteraz iba bývalá “Weissova” Artmédia Bratislava. Slovan sa v tejto sezóne už posunul o schod vyššie, no má šancu pokročiť ešte výraznejšie. „Stačí len“ v skupine F Európskej ligy s Paríž Saint-Germain (Fr.), Athletic Bilbao (Šp.) a  Red Bull Salzburg (Rak.) uhrať výsledky, ktoré mu to umožnia.

Ešte dôležitejšie ako výsledky v Európskej lige bude najbližšie smerovanie klubu. Základom musí byť nový moderný štadión, bez ktorého sa Slovan dopredu nepohne. Majiteľ to vie a ako sám povedal štadión postaví z vlastných zdrojov resp. zdrojov firiem, ktoré sa na realizácií budú chcieť podieľať. Je to pochopiteľné, pretože fikcia alebo ak chcete „never ending story“ s názvom Národný štadión, ktorý je aj tak v nedohľadne, by si musel prenajímať čo nie pre Slovan ekonomicky zaujímavé. Hoci si dnes klub užíva slávu už teraz musí myslieť na to čo bude zajtra ...