Trnava trhala bruselské fialky dynamitom a urobila hlbšiu dieru do futbalovej Európy!
Čo pred Trnavou žiaden slovenský klub nedokázal, to ona vybavila na prvý pokus. Buďme radi, že niekto sa nám stará o pozitívnu reklamu vo futbalovej Európe.
Komentár Filipa Chudého
Trnavskému Spartaku stačil jeden zápas v skupinovej fáze Európskej ligy, aby sa stal najúspešnejším klubom našej histórie v tejto pohárovej súťaži. Je totiž prvým slovenským klubom, ktorý vyhral takéto vážne stretnutie. Slovan to predtým skúšal 12-krát, no získal len jeden bod, Trnave stačil hneď prvý pokus na tri body.
Na týchto riadkov sa nedočkáte slov senzácia, šok a pod., pretože na nich už dopredu bolo avizované, že súčasná Trnava má takú kvalitu, že aj v konkurencii Anderlechtu, Fenerbahce a záhrebského Dinama je schopná niečo uhrať a slovenské maximum v tejto súťaži by mohla vylepšiť. Stalo sa! No zároveň zdôrazňujeme, že ešte ani zďaleka nie je koniec. Čaká nás ešte päť zápasov, čiže ďalších päť šancí na zvýšenie prestíže, bankového konta a v neposlednom rade koeficientu.
A to nielen toho trnavského, ktorý je v tomto smere slovenským lídrom. Víťazstvo nad Anderlechtom totiž spôsobilo, že ostatné naše kluby s výnimkou Slovana a Trenčína majú razom vyšší koeficient. Z 2,875 im po štvrtku stúpol na 2,975. Pripomíname, že v tejto sezóne bola hranica 2,900 zlomová pri nasadení v úvodnom predkole Európskej ligy. To znamená predpoklad, že trnavské úspechy spôsobia, že všetky naše kluby budú v budúcej sezóne na začiatku pohárovej súťaže čísla dva nasadené. A nie ako v ostatných rokoch, že boli v horšej polovici a potom aj tak v predkolách dopadli... Do Trnavy by teda malo smerovať od nich veľké ďakujem!
Hoci by sa dalo písať len pozitívne, tentoraz treba Trnavčanom aj trochu zvoziť. Proti Anderlechtu totiž vôbec prvýkrát použili od úvodu ultra defenzívnu taktiku. Tá síce slávila víťazný úspech, lenže bola vzhľadom na kvalitu súpera zbytočná. Išlo o to, že obaja defenzívni stredopoliari sa v obrannom postavení stiahli na stopérske posty a boli tak akoby štyria strední obrancovia vedľa seba. Úmyslom bolo eliminovať útočnú dvojicu súpera a prehustiť stred, lenže skôr to bolo na škodu veci.
Stačilo by, ak by bol vždy jeden hráč tesne pred stopérmi na čistenie priestoru. Takto v trnavských radoch vznikli občas nedorozumenia, keďže domácich bolo na kope tak veľa, že pomaly nevedeli, kto má ísť do lopty. Nehovoriac o tom, že v krídelných priestoroch neboli krajní obrancovia dobre zaistení. Ak by bol v určenom priestore pokutového územia len jeden hráč, ten hneď vie, že musí reagovať. Veď z nedorozumení vznikli prakticky všetky šance súpera, aj keď ich bolo málo.
Podľa nás by Trnava uhrala nulu vzadu aj vtedy, ak by hrala klasicky ako v zápasoch predtým. Navyše by bola oveľa nebezpečnejšia smerom dopredu. Keďže takto si sama skomplikovala lepší prechod dopredu, lebo po zisku lopty bolo na rýchlu akciu vpredu málo hráčov. Pritom keď sa po hodine hry konečne osmelila, zrazu videla, že sa nemá čoho báť, lebo hráči belgického giganta nie sú o nič lepší a dá sa s nimi v pohode hrať. A kedy len to, ale aj nad nimi vyhrať! V konečnom súčte sa však ráta víťazstvo, nie cesta k nemu, lebo len to sa ukladá do futbalových kroník.
Trnavčania opäť dokázali, že pre nich nie je prakticky nič nemožné. Teraz vytrhli bruselské fialky dynamitom, pričom po výbuchu ich futbalovej radosti prehĺbili dieru, ktorú urobili do futbalovej Európy. Vďaka za to, lebo takýchto pozitív slovenský futbal na najvyššej scéne v ostatných rokoch veľa neponúkol.