Kozákova labutia pieseň ťala do živého: Čo je za tým, že sa SFZ bojí urobiť nevyhnutné?
Rozlúčková tlačovka Jána Kozáka otvorila Pandorinu skrinku slovenského futbalu. Smutné, že hneď prvý krok SFZ po jeho konci je smiešny.
Komentár Filipa Chudého
Ak ste náhodou nevideli tlačovku Jána Kozáka, potom odporúčame, aby si ju pozreli celú. Už bývalý reprezentačný tréner totiž na nej povedal snáď všetko, čo trápi profesionálny futbal na Slovensku. A hoci si každý môže urobiť vlastný názor, veľa myšlienok z nej od skutočnosti určite nemá ďaleko, čo je zároveň smutné konštatovanie.
Kozák ťal do živého, ako sme boli uňho zvyknutí v minulosti. Až sa žiada dodať, že veľmi neskoro. Na reprezentačnej lavičke totiž oproti košickým časom trochu „vychladol“, čo vlastne dopomohlo k tomuto stavu. Ak by si totiž otvoril ústa oveľa skôr, nemuselo to zájsť až sem. Hoci možno, teda skôr určite, by na tej lavičke tak dlho nevydržal. Stal by sa proste pre záujmové skupiny mimoriadne nežiadúci už skôr, až by ho museli odstreliť.
Kto si totiž myslí, že v slovenskom futbale záujmové skupiny neexistujú, ten v tejto krajine nežije. Je to v našej spoločnosti ako celku, čo je proste realita. Najviac je to viditeľné v politike, no futbal oveľa čistejší nie je. Rozdiel je len v tom, že sa o tom verejne nerozpráva. Aj my by sme mohli hovoriť o žlto-zelenej mafii, špinavej hre agentov hráčov, previazanosti niektorých novinárov, čiže o veciach, ktoré Kozák verejne pomenoval. No sú potrebné dôkazy, aby sme to mohli nazývať faktami. A keďže tie nie sú, skutok sa nestal. Hoci kto má trochu rozumu v hlave a pospája si súvislosti, ten legendárnemu výroku Vladimíra Mečiara v tomto prípade veľmi neverí.
Preto Kozákovi budeme oponovať v inom. Ak naozaj sedmička reprezentantov „regenerovala“ po prehre s Českom mimo priestorov, kde sa mala počas reprezentačnej akcie zdržiavať, potom nemal odstúpiť on, ale mal si sám urobiť poriadok s tými „loptošmi“. A výška trestu pre nich by sa odvíjala od vážnosti situácie. Pokiaľ by si zaslúžili sankciu na štýl Stocha, mali ju dostať!
No je výsmech pre náš futbal a vlastne celú slovenskú verejnosť, že SFZ sedmičku nočných vtáčikov pokutuje iba tak, že im zoberie prémie za kvalifikáciu. Veď to je pre hráčov z dobre platených líg vreckové na kávu, hoci oni asi radšej ľúbia niečo iné tekuté... Keď chcem niekoho skutočne potrestať, zoberiem mu to, čo potrebuje. A verte, že v tomto prípade im drobné nechýbajú, keďže sa pohybujú v iných sumách. A keďže ich na túto úroveň dostala reprezentácia, tak im zoberiem ju. Či natrvalo, alebo len na nejaký čas, to záleží od vážnosti skutku. Veď aj vrah by mal dostať doživotie a malý zločinec len pár mesiacov.
Týmto „trestom“ SFZ vlastne nepriamo povedal toto: „chlapci opustite si každý reprezentačný zraz podľa ľubovôle, dajte si počas toho do nosa, kašlite na disciplínu, keďže ste ,hviezdyʻ, tak sa vám všetko vždy prepečie.“ Je to presne to isté, ako keď chudobný človek za krádež potravín v obchode ide do chládku a milionár dostane podmienku povedzme za to, keď ožratý niekoho zrazí na priechode pre chodcov autom. A vôbec sa netreba čudovať, ak nabudúce ten milionár už niekoho opitý za volantom aj zabije. V preklade to, že z národného tímu sa stane holubník, v ktorom neplatia žiadne pravidlá. A v takom prostredí ťažko môžeme čakať výsledky, po ktorých každý fanúšik túži.
Ešte je však čas to napraviť, čiže Dúbravka, Šulla, Gyömbér, Šatka, Škriniar, Lobotka a Weiss musia byť vylúčení z národného tímu minimálne do konca tohto roka. Ideálne aj na dlhšie, keďže to je absencia len na jednom zraze. Taký pol rok alebo lepšie rok by bol výchovnejší, ak teda nešlo na tom ich „výjazde“ o niečo vážnejšie. Ak áno, potom aj natrvalo.
A keďže druhú šancu si zaslúži prakticky každý trestanec, po nejakom čase sa môžu pri zodpovedajúcej výkonnosti do národného tímu vrátiť. Lenže najprv sa netreba báť urobiť nutný krok a zodpovedne previnilcov potrestať. Alebo tomu niečo bráni, napr. to, čo naznačoval Kozák?