Narodil sa 31. decembra 1941 v Glasgowe. Jeho otec, Alexander Beaton Ferguson, bol pomocníkom v lodiarenskom priemysle a matka Elizabeth pracovala v dome jeho starej mamy na ulici Shieldhall Road v meste Govan. Vyrastal v byte 667 na Govan Road, kde žil spolu s rodičmi a bratom Martinom. Vyštudoval miestnu základnú aj strednú školu a ako mládenec bol veľkým fanúšikom Glasgowa Rangers.

Hráčska kariéra

Jeho hráčska kariéra sa začala v klube Queen´s Park, kde v šestnástich rokoch debutoval na poste útočníka a hrával ako amatér. Premiérový zápas opísal ako nočnú moru, keď aj napriek jeho gólu mužstvo v zápase proti Stranraeru prehralo 1:2. Keďže bol Queen´s Park amatérskym klubom, Ferguson popri hraní pracoval v lodenici, kde sa stal odborovým predákom. Azda jeho najnezabudnuteľnejším zápasom za tento tím bola porážka 1:7 na ihrisku klubu Queen of the South v roku 1959. O jediný zásah domáceho mužstva sa postaral práve Alex Ferguson.

Aj napriek tomu, že strelil v 31 zápasoch dvadsať gólov, nemal isté miesto v základnej zostave. Práve to bolo dôvodom rozhodnutia nadobro sa rozlúčiť s Queen´s Parkom a začať hrať za klub St. Johnstone. Paradoxom je, že to isté sa zopakovalo aj v novom klube. Opäť pravidelne skóroval, ale aj tak nedostal veľa šancí a opakovane žiadal o prestup. Dokonca chvíľami uvažoval o emigrácií do Kanady. Avšak po tom, čo tréner nemal koho postaviť do útoku v zápase proti Glasgowu Rangers, rozhodol sa dať šancu práve Alexovi Fergusonovi, ktorý sa mu za to odmenil najlepším možným spôsobom. Strelil hetrik a pomohol svojmu tímu zvíťaziť. Nasledujúce leto Alex prestúpil do silnejšieho tímu, ktorým bol Dundermline Athletic a stal sa  profesionálnym futbalistom.

Nasledujúca sezóna bola pre hráčov Dunfermline veľmi úspešná, bojovali o titul a prebojovali sa až do finále škótskeho pohára. Avšak,  v základnej zostave  Ferguson bohužiaľ chýbal. Dôvodom bol nepresvedčivý výkon po zápase s St. Johnstone. Dunfermline sa vo finále škótskeho pohára stretlo s úspešným Celtic Glasgow.  Tím, v ktorom hral tento bývalý dobrý škótsky útočník, však prehral s „Keltmi“ 3:2. Alex Ferguson za Dunfermline strelil 66 gólov v priebehu 89 zápasov. V roku 1967 prestúpil do svojho obľúbeného mužstva, Rangers, za 66 tisíc libier. Za tento klub strelil 25 gólov počas 41 zápasov.

Jeho najhoršie chvíle prišli vtedy, keď bol obvinený z prehry v škótskom pohári a následne preradený do rezervného tímu. Ďalšie jeho problémy nastali po svadbe so ženou jeho života, Cathie. Bola katolíčkou a kvôli tomuto faktu bol v klube diskriminovaný. Alex Ferguson vo svojej autobiografii uviedol, že pri podpise zmluvy s týmto škótskym klubom vedeli, že jeho manželka je katolíčka a že klub opustil veľmi nerád kvôli obvineniam po prehratom zápase vo finále škótskeho pohára.

O jeho služby sa následne zaujímal Nottingham Forest F.C., avšak jeho manželka bola proti práve kvôli tomu, že je katolíckej viery, a tak sa presťahoval do Falkirku. Tam bol zvolený za hrajúceho trénera, no po prevzatí trénerskej úlohy Johnom Penticom, boli jeho úlohy na pozícii kouča zrušené. Sir Alex Ferguson ukončil svoju aktívnu hráčsku kariéru v Ayr United v roku 1974.

Trénerská kariéra

Jeho trénerská kariéra sa začala ihneď po ukončení hráčskej. V júni roku 1974 bol v pomerne mladom veku, v 32 rokoch, menovaný za manažéra klubu East Stirlingshire. Jednalo sa o prácu na polovičný úväzok, pričom zarábal 40 libier týždenne. Klub dokonca v tej dobe nemal ani jedného “čistokrvného“ brankára. Hráči obdivovali jeho taktické znalosti a výsledky klubu sa taktiež zlepšovali. Už v októbri bol vábený na pozíciu manažéra v tíme St. Mirren. East Stirlingshire bol z nižšej ligy, St. Mirren bol podstatne väčší a aj keď Ferguson cítil lojalitu k East Stirlingshire, rozhodol sa po rade od Jocka Steina nakoniec ponuku prijať.

St. Mirren

Ferguson bol manažérom St. Mirrenu v období 1974 - 1978 a za ten čas dokázal z klubu spodnej časti starej Druhej divízie, na ktorého zápasy sa chodila pozerať tisícka fanúšikov urobiť mužstvo, ktoré sa v roku 1977 stalo víťazom Prvej divízie. Tajomstvom úspechu bolo, že objavil talentovaných hráčov, ktorí hrali nádherný útočný futbal. Priemerný vek tímu, ktorý vyhral Prvú divíziu, bol devätnásť rokov a kapitán Fitzpatrick mal len dvadsať.

St. Mirren bolo jediným klubom, ktorý Fegusona vyhodil. Ten sa následne obrátil na súd so sťažnosťou kvôli neoprávnenému prepusteniu. Avšak prehral a ďalej sa neodvolal. Podľa článku Billyho Adamsa z týždenníka Sunday Herald zverejneného 30. mája 1999, boli oficiálnou príčinou jeho výpovede viaceré porušenia zmluvy, vrátane nepovolených platieb hráčom. Ferguson odpovedal, že jeho sekretárka bola zastrašovaná, pretože chcel pre hráčov bonusové odmeny. Nemohol s ňou šesť týždňov hovoriť, zhabali jej kľúče a komunikovali spolu len cez 17- ročného asistenta. Počas súdu vyhlásil prezident St. Mirrenu Willie Todd, že Ferguson nemá manažérske vlohy.

Aberdeen F.C.

V lete roku 1978 dostal zaujímavú ponuku od Aberdeenu, ktorú prijal po odchode Billyho McNeilla. Ferguson mal za úlohu s týmto tímom kúzliť, ale on sám bol veľmi mladý a bolo ťažké získať si rešpekt niektorých hráčov. V prvej sezóne svojho pôsobenia sa mu príliš nedarilo, v lige skončili štvrtí a v škótskom FA Cupe sa dostali len do semifinále. Avšak, vo finále ligového pohára mali šancu vyhrať aspoň jednu trofej. Bohužiaľ, nedokázali zvíťaziť. O rok neskôr sa opäť dostali do finále a znova neuspeli. Alex vzal všetku vinu na seba a povedal, že pred zápasom mohol spraviť nejaké zmeny.

Tretia sezóna pod jeho vedením sa vydarila báječne. Hoci začiatok nebol dobrý, koniec bol rozprávkový. Aberdeen po dlhých rokoch získal titul, z ktorého sa naposledy radoval v roku 1955. Odvtedy si ligové trofeje menili Celtic a Rangers Glasgow. Úspech nastal v roku 1982, keď vyhrali škótsky pohár a kvalifikovali sa do Pohára víťazov pohárov, kde impozantne zničili Bayern Mníchov. Nakoniec, s veľkou dávkou šťastia, hráči verili, že dokážu poraziť aj Real Madrid. A tak sa aj stalo, nad „bielym baletom“ vyhrali 2:1 a Sir Alex Ferguson si tak mohol s celým mužstvom vyzdvihnúť hlavu trofej nad hlavy a domov odniesť cenné medaily.

Počas pôsobenia v Aberdeene dostával množstvo ponúk od anglických klubov ako Tottenham, Arsenal, Wolverhampton alebo škótskeho Glasgow Rangers, no ani jednu z nich neprijal. Keď však prišla ponuka od slávneho Manchestru United, ktorý v tej dobre opúšťal Ron Atkinson, s radosťou ju prijal. 

Tento úspešný škótsky tréner mal tú česť trénovať počas jedného roka aj národnú reprezentáciu. Škótsko sa vtedy chcelo kvalifikovať na Majstrovstvá sveta 1986 v Mexiku, čo sa im nakoniec aj podarilo.

V druhom pokračovaní tohto článku sa dozviete o začiatkoch Alexa Fergusona pri kormidle Manchestru United.