V prvej časti nášho trojdielného seriálu venovaného trénerskej ikone svetového futbalu Sirovi Alexovi Fergusonovi ste sa dočítali o jeho hráčskej kariére a trénerských začiatkoch. V dnešnej, druhej časti prinášame prierez úvodnými rokmi Alexa na lavičke Manchestru United.

Nečítali ste prvý diel tohto článku?Kliknite sem!

Manchester United F.C.

Začiatky sú vždy ťažké. Ani v prípade Alexa Fergusona tomu nebolo inak. Keď si v roku 1986 zasadol na trénerskú stoličku, hneď si všimol, aká je disciplína v tíme. Niektorí hráči často popíjali alkohol a Ferguson ostal  deprimovaný ich kondičnou pripravenosťou.  Po tom, ako v tíme zlepšil hráčsku disciplínu, umiestnili sa na 11. priečke. Ich jediným trojbodovým ziskom na ihriskách súperov bola výhra nad FC Liverpool 1:0 na Anfield Road. Stalo sa tak len pár dní po tom, ako sa mu stala vážna rodinná tragédia, kedy mu vo veku 64 rokov zomrela matka Elizabeth na rakovinu pľúc. V druhej sezóne na lavičke „červených diablov“ si kúpil niektorých hráčov na posilnenie kádra. Prišiel Viv Anderson, Brian McLair, Jim Leighton a Steve Bruce. Títo hráči mali pomôcť tímu vyhrať titul. Ten však po dlhej sezóne neobhájili, skončili na druhom mieste za konkurenčným FC Liverpool, ktorý mal o deväť bodov viac ako oni.

Sezóna 1988/1989 bola neskutočným sklamaním. V lige sa umiestnili na jedenástom mieste a v FA Cup-e vypadli už v šiestom kole po prehre s Nottinghamom Forest 0:1. Nasledujúca sezóna sa taktiež začala posilňovaním kádra. Prišiel Neil Webb, Paul Inc a za historicky rekordnú sumu tréner priviedol Garyho Pallistera, obrancu z Middlesbrough. Klub za neho zaplatil 2,3 milióna libier. Sezóna začala vynikajúco, vyhrali 4:1 nad FC Arsenal. Forma však postupne upadala, hráči sa nevedeli dostať do top formy. Obrovská a potupná hanba prišla po zápase s mestským rivalom Manchestrom City, ktorému podľahli 1:5. Po tejto a ďalších šiestich prehrách či dvoch remízach v úvode sezóny, sa na Old Trafforde zobrazili transparenty na ktorých bolo napísané: „Tri roky výhovoriek a stále sú to keci, dovi Fergie“.

Okrem toho žiadalo jeho výpoveď aj mnoho novinárov a fanúšikov. Ferguson opísal december 1989 ako najtemnejšie obdobie vo svojej kariére. Po sérií siedmich zápasoch bez prehry Manchester United remízoval s Nottinghamom Forest v treťom kole FA Cupu. Neskôr sa hrala odveta, do ktorej vstupoval Nottingham ako favorit. Mal totiž také ligové výsledky ako málokto. Zároveň každý vedel, že ak by “Fergie“ prehral, musel by opustiť lavičku. V odvete United zásluhou Marka Robinsa vyhral 1:0 a šanca na finále stále žila. O tomto dueli sa hovorí ako o zápase, ktorý Fergusonovi zachránil miesto manažéra. Vo finále FA Cup-u nakoniec porazili Crystal Palace a po dlhom čase získali cennú trofej.

V sezóne 1990/1991 titul ešte nezískali, v lige skončili šiesty. Opäť sa dostali do finále ligového pohára, kde prehrali s Sheffieldom Wednesday 1:0. Jedinú trofej, ktorú mohli získať, bol pohár víťazov pohárov, kde sa stretli s čerstvým majstrom Španielska, FC Barcelonou. “Červení diabli“ prekvapujúco vyhrali 2:1 a po tejto sezóne Alex Ferguson sľúbil, že v tej budúcej vyhrajú vysnívaný titul.

Sezóna 1991/1992 sa opäť nestala úspešnou aj napriek tomu, že Manchester United si viedol v lige báječne. Titul mu zobral Leeds United. Manchester vyhral aspoň európsky superpohár a ligový pohár. Ferguson si chcel v lete nájsť dobrého útočníka, nakoniec sa mu podaril prestup Diona Dublina z Cambridge United za jeden milión libier.

Po slabšom začiatku sezóny 1992/93, to vyzeralo tak, že „červení diabli“ opäť nevyhrajú titul. Po kúpe Erica Cantonu za 1,2 milióna libier z konkurenčného Leedsu United sa však budúcnosť Manchestru opäť rozžiarila. Eric Cantona utvoril silné partnerstvo s Markom Hughesom a vystrieľali tímu prvé miesto, čím ukončili 26-ročné čakanie na ligový titul. Alex Ferguson bol zvolený za manažéra roka.

Sezóna 1993/94 priniesla ďalšie úspechy. Ferguson získal za rekordnú sumu 3,75 milióna libier 22-ročného Roya Keana z Nottinghamu Forest. Prakticky od začiatku do konca viedli ligovú tabuľku. Cantona bol s 25 gólmi na konte najlepším strelcom ligy. Prebojovali sa až do finále ligového pohára, kde prehrali 1:3 s Aston Villou.  “Menejcenný“ ligový pohár si však vynahradili FA Cupom, keď vo finále impozantne porazili FC Chelsea v pomere 4:0. Potom „Fergie“ kúpil za 1,2 milióna Davida Maya z Blackburn Rovers.

Sezóna 1994/95 bola pre Fergusonva podstatne ťažšia. Eric Cantona zaútočil na fanúšika Crystal Palace na štadióne Selhurst Park a vyzeralo to tak, že opustí anglickú Premier League. Dostal osemmesačný dištanc a vynechal tak posledné štyri mesiace sezóny. Taktiež dostal trest, počas ktorého mal byť štrnásť dní vo väzení za napadnutie. Rozsudok však bol po odvolaní zrušený a zmenený na 120 hodín verejno-prospešných prác. Ako náhrada prišiel z Newcastle United na Old Trafford Andy Cole za 7 miliónov libier. United prišli o titul v poslednom zápase, keď remizovali s West Hamom United 1:1. Na zisk ligového titulu totiž potrebovali vyhrať. Taktiež prehrali vo finále FA Cupu 0:1 s Evertonom.

Ferguson bol v lete roku 1995 veľmi kritizovaní, pretože predal svoje najväčšie hviezdy a nedokázal ich nahradiť. Bolo známe, že „Fergie“ má v tíme veľa mladíkov, ktorých verejnosť nazývala „fergieho zelenáči“. Patrili tam Paul Scholes, Gary Neville, David Beckham, Phil Neville a Nicky Butt. Po tom čo Manchester United prehral prvý ligový zápas, novinári sa z neho začali smiať, pretože si mysleli, že jeho zelenáči mu nepomôžu. Reportér Alan Hansen povedal jednu veľmi známu vetu: „s deťmi nemôžete vyhrať nič!“ No mladíci sa napriek kritike dostali do perfektnej formy a najbližších päť zápasov vyhrali.

Neskôr sa vrátil Eric Cantona, ktorý mal pomôcť „červeným diablom“ dohnať štrnásťbodový náskok Newcastlu. Oba tímy šliapali celý rok neuveriteľným tempom. Tréner Newcastlu v televíznom rozhovore jednu známu vetu povedal: „zbožňujem, keď ich porážame, zbožňujem to!“ O titule sa rozhodovalo až v posledných kolách. Nakoniec ho “červení diabli“ obhájili a taktiež sa dostali aj do finále FA Cupu, kde gólom Erica Cantonu porazili FC Liverpool.

V sezóne 1996/97 získal Manchester United pod kormidlom Sira Alexa Fergusona v poradí štvrtý titul v posledných piatich rokoch. Štyridsaťročná domáca neporaziteľnosť v európskych pohároch však bola fuč, nakoľko podľahli tureckému Fenerbahce Istanbul.

Ferguson priviedol pred sezónou 1997-98 dvoch hráčov na posilnenie kádra, avšak titul mu vzal FC Arsenal na čele s Arsenom Wengerom. V tom momente medzi klubmi vznikla veľká rivalita. V lete toho roku sa k tímu z Old Traffordu pripojili ďalší traja hráči.

Sezóna 1998/1999 sa do histórie zapísala nezmazateľným písmom. Vyhrali ligu, FA Cup aj predovšetkým nezabudnuteľným spôsobom Ligu majstrov. V semifinále Ligy šampiónov si komplikovane poradili s Juventusom Turín, kedy prehrávali 0:2, ale nakoniec gólmi Roya Keana vyhrali 3:2. Vo finále sa stretli s Bayernom Mníchov, pričom tento zápas bol nesmierne dramatický. Hral sa na barcelonskom štadióne Nou Camp a prebiehal v poriadku až do doby, kedy Mario Basler strelil prostredníctvom priameho kopu gól. Rozhodca Pierluigi Collina nadstavil tri minúty a práve týchto 180 sekúnd stačilo Manchestru na vyrovnanie. Prvý padol po rozohratí rohového kopu Beckhamom, kedy sa po perfektnom centri presadil Teddy Sheringham. Vtedy ešte nikto nevedel, že “červení diabli“ budú kopať ešte jeden. Pri rohovej zástavke bol, tradične, David Beckham, ktorý opäť centroval a Ole Gunnar Solskjaer definitívne rozhodol o výsledku zápasu. 

12. júna 1999 bol Alex Ferguson odmenený rytierskym titul za prínos vo futbale.

V tretej, záverečnej, časti profilu Alexa Fergusona sa dočítate o jeho pôsobení na lavičke Manchestru United od sezóny 1999/2000 až po súčasnosť.