Bratislava 22. decembra (TASR) - Jozef Golonka si počas aktívnej kariéry Vianoce v kruhu rodiny veľmi neužil. O to intenzívnejšie vníma tieto sviatky v čase, keď mu robia spoločnosť jeho najbližší. Príbytok slávneho hokejistu je počas tohto obdobia bohato vysvietený, na štedrovečernom stole nechýbajú tradičné jedlá. Vyniká medzi nimi zemiakový šalát pani Golonkovej, ktorý v rozhovore pre TASR označil 80-ročný "Žiletka" ako najlepší na svete.

- Vianoce vnímajú mnohí ľudia ako najkrajšie sviatky v roku. Platí to aj pre vás?

"V terajšom živote už áno. Ale počas mojej kariéry sme ich trávili v lietadle, alebo inde. Dokonca sa mi raz stalo, že sme mali štedrý večer dvakrát. Raz v Paríži a potom hneď po prílete do New Yorku. My sme počas sviatkov chodili po turnajoch. So Slovanom sme chodili po lyžiarskych strediskách, s národným mužstvom sme boli v tom čase v Amerike. K tým pravým Vianociam som teda pričuchol až vtedy, keď som skončil s hokejom."

- Ste zástanca drahých darčekov, alebo naopak?

"Keď som bol malý chalan, Vianoce boli u nás skromné. Ja som pochádzal z robotníckej rodiny a otec nám zohnal to, čo sa v tom momente dalo zohnať. Okrem toho sme ako športovci chodili k Saleziánom, tam nám vždy dali nejaké rukavice, alebo čiapku. To boli Vianoce predtým a potom. Teraz si to užívam. Zídeme sa celá rodina, porozdávame si darčeky. Ja som toto nezažil, pretože keď boli moje deti malé, ja som cestoval. Ale myslím si, že Vianoce nie sú o tom, aby sme deti zasypávali drahými hračkami. Je to o atmosfére a pokoji. Pustiť si Tichú noc. Aj preto som sa vrátil po skončení kariéry na Slovensko. Vianoce i Veľká noc majú u nás veľké čaro. Dovolím si povedať, že na tieto dva sviatky nie je v Európe krajšie miesto, ako naše Slovensko."

- Takže Vianoce na Slovensku by ste nemenili?

"Áno. Amerika je pre mňa tu na Slovensku. A to najmä pre medziľudské vzťahy. My stará generácia máme medzi sebou veľmi dobré medziľudské vzťahy, neviem, či to tak majú aj tí mladší. Ale iná doba prináša aj iné zvyky."

- Pripravujete sa na Vianoce vopred?

"Ja už mám všetko nachystané. Stromček sme mali skôr a aj darčeky. Nie veľké, ale skromné. Niekto si daruje Ferrari, my akurát tak maličkú napodobeninu tzv. angličák. Ale teším sa na vianočné zvyky, štedrú večeru a kapra."

- Ste ten typ, ktorý rád rozdáva, alebo je radšej ten obdarovaný?

"Ja som aj teraz všetkým povedal, aby mi nekupovali nič. Ja všetko mám. Pre mňa sú Vianoce to, že o jeden rok dlhšie žijem. Toto ma udržuje pri živote, nie materializmus. Povedal som deťom aj vnukom, že len nejakú maličkosť, aby sa nepovedalo. Ja radšej obdarovávam. Mám všeobecne slabosť na to, že rád rozdávam. Vždy som chcel niekomu urobiť radosť a zistil som, že práve tým ľuďom, ktorým som ju urobil, ma potom podrazia. Takže manželka mi to zakázala. Robím teda to čo je najnutnejšie. Ale veľmi ochotne pomôžem aj teraz. Chodím na besedy medzi dôchodcov, ale aj medzi žiakov. Tým mladším totiž treba vysvetliť, že sa dnes majú lepšie, ako sme sa mali my. Všetko začína byť veľmi ekonomické a to podľa mňa nie je dobrý vývoj. Sviatky majú byť sväté a to sa musí zachovať."

- Aké špeciality môžeme nájsť vo vašej rodine na štedrovečernom stole?

"Moja manželka robí najlepší zemiakový šalát aký existuje a robí ho pre celú rodinu. To je naša špecialita. Ona nemá rada ryby, ale ja áno. Kapor na Štedrý večer musí byť. Manželka sa prekoná a urobí ho fantasticky napriek tomu, že ho nikdy nejedla. Je to teda veľmi zaujímavé. Ja kapra nemám celý rok, preto sa na neho veľmi teším. Každý rok ho beriem z jednej firmy, pretože viem, že je chovaný v čistej vode a je výborne pripravený. Už teraz sa mi slinky zbiehajú."

- A čo zákusky? Doprajete si aj tie?

"Ja nie som vôbec na sladké. Môj najobľúbenejší zákusok je saláma s cibuľou a octom. Alebo zavináč, či utopence. Ale potom mi manželka nadáva, že smrdím. Ja som zdravotne v poriadku, ale sladké naozaj neobľubujem. Milujem zmrzlinu, to je z maškŕt jediná vec, ktorú môžem."

- Zažili ste Vianoce po celom svete, na akú netypickú vec si spomínate najviac?

"V New Yorku pečú obrovského moriaka, čo je všeobecne známe. Ja keď som to videl prvýkrát, tak tam práve krájali jedného, ktorý mal aspoň 20 kíl. Všetci sme slintali. Ale najviac nás prekvapili Vianoce v Los Angeles, keď som sa skoro utopil. Ja som skočil do mora napriek tomu, že to bolo zakázané. Zachraňovali ma vtedy miestni, a keby tam neprišla rýchlo hliadka, tak sa utopím. Našťastie sme nedostali pokutu, pretože sme mali vreckové dva doláre na deň, takže by som ju ani nemal z čoho zaplatiť. Ešteže ma nezavreli. Takže som si užil aj takéto Vianoce. Ale v Rusku je to zasa úplne iné, aj keď tam sa oslavujú pravoslávne Vianoce 6. januára. Ale to je veľká oslava. Je to posunuté, ale tieto sviatky si ctia. Ja som zažil aj Silvestre po svete. V Paríži je krásny ohňostroj na Silvestra a je tam skvelá atmosféra. Opitého človeka na ulici nevidieť, čo ma veľmi prekvapilo. Takže to ide aj s pokojom."

- Máte okrem stromčeka vysvietené aj okolie domu?

"Samozrejme. My máme osvetlený celý dom, na tom naozaj nešetríme. Musí byť jasné, že tieto krásne sviatky sú práve tu."

- Ako u vás prebiehajú sviatočné dni? Sledujete rozprávky?

"Keď máme doma vnukov, pozeráme rozprávky, ale na druhom televízore mám zapnutý šport. Hrá sa NHL, KHL a všetko možné, takže musím vedieť, čo sa deje. Ale pochopiteľne počas štedrej večere musí hrať Tichá noc, svätá noc. Musí sa dať peniaz pod tanier, aby bol hojný rok. Tieto tradície máme zachované. Manželka je zo stredu Slovenska a tam to je veľmi zaužívané. Bratislava je už viac internacionálna. Rodinu máme pokope, máme dvoch vnukov, jedného pravnuka a jednu vnučku. Máme teda v dome veľké "rošambo" a máme sa čo obracať."