Toto má byť akože „zlatá“ generácia, ktorá spasí slovenský hokej?
Chceli medailu! To hovorili slovenskí hokejisti do 20 rokov pred MS v Kanade. Lenže realitou je jeden z najhorších vstupov do turnaja v histórii.
Komentár Filipa Chudého
Prenesme sa do apríla 2017, keď sa MS hokejistov do 18 rokov konali na Slovensku. Hráči ročníka 1999 a mladší sa streli pod Tatrami. Slovenskí mladíci posilnení domácim prostredím sa vypli k dobrým výkonom, čo v praxi znamenalo, že s Fínskom, Kanadou a Ruskom sme prehrali len o gól, nie ako tradične o triedu. Švajčiarov sme tesne o gól porazili a Lotyšom sme dali štvorku. Obsadili sme konečné šieste miesto a medzi hokejovými fanúšikmi nastalo nadšenie, že po dlhom čase vraj máme výbornú generáciu hráčov, ktorá to bude v ďalších rokoch ťahať k lepšiemu.
Dokonca sa vtedy medzi nimi hovorilo, že vraj by mená ako Fehérváry, Liška, Ružička a spol. mali ísť hneď o mesiac neskôr na seniorský šampionát. Tu treba uviesť, že to bolo v čase, keď niektorí jedinci silno túžili po teplých miestečkách na zväze, preto prevládal bojkot istej skupiny ich kamarátov, čo spôsobovalo zvláštnu situáciu v našom hokeji. Takže v tom období naozaj nebolo veľa hokejistov, ktorí chceli reprezentovať a zišiel sa každý kus. Do Nemecka ale necestoval žiaden slovenský mladík, čo bolo logické a správne rozhodnutie. Všetko má svoj čas.
V tom období mocenského boja, v ktorom bol šport pre kompetentných na poslednom mieste, ak nie ešte nižšie, bola vtedajšia 18-ka malým svetielkom na konci tunela. Predstavovala pre fanúšikov nádej na krajšiu budúcnosť. Lenže je to naozaj tak?
Keď sa totiž pozrieme na jej výsledky pozornejšie, zistíme, že vlastne nič špeciálne neuhrala. S favoritmi aj tak prehrala, s papierovo skoro rovnocennými Švajčiarmi vyhrala len tesne a outsidera z Lotyšska povinne porazila. Pričom treba zdôrazniť, že mala výhodu domáceho prostredia, inde to mohlo dopadnúť úplne inak. A v konečnom dôsledku je šiesta priečka z desiatich aj tak umiestnenie v horšej polovici.
Ale keďže nádej pre hokejového fanúšika na Slovensku zomiera posledná, vsugeroval si do hlavy, že táto partia ročníka 99 vytrhne slovenský hokej z biedy. Podporili to vyhlásenia našich mladíkov pred aktuálnymi MS do 20 rokov o ich sile, boji o medailu atď. Je nám sympatické, že niekto má takéto vyhlásenia, za to majú chalani veľkú pochvalu, len sa musia s tým tlakom následne naučiť aj žiť a hrať. Lebo potom sa začal samotný turnaj a všetko je po starom, ak nie ešte horšie.
Nielenže sa trikrát prehralo, ale slovenskí hokejisti nezískali ani bod. Podobne zle vstúpila slovenská 20-ka do šampionátu pred 11 rokmi, hoci teraz je to pri porovnaní skóre ešte o dva góly horšie. Katastrofálnejší vstup zažila naša 20-ka len na MS 2007, keď po prvých troch zápasoch bola bez bodu so skóre -10, teraz „len“ -8… Tu pripomenieme, že práve to vtedy výrazne napomohlo k tomu, aby vznikol extraligový projekt SR20, ktorý vlastne zachránil našich mladíkov medzi elitou. Lebo v nasledujúcich rokoch slovenskí reprezentanti mali menšie problémy so záchranou, pričom neraz bodovali v skupine aj proti favoritom.
Lenže súčasný výber pre MS 2019 má s centralizovanou prípravou veľmi málo spoločné, čo sa hneď ukazuje na výsledkoch v Kanade. V projekte pôsobilo tento rok z kádra len šesť hráčov, čiže sme stratili voči súperom výhodu zohratosti. Samozrejme, nikto nemá nič proti tomu, ak naši mladíci namiesto v projekte hrajú seniorský hokej v kluboch. Ukazuje sa to napr. na Liškovi, ktorý hrá pravidelne KHL a je náš najlepší hráč na turnaji. No juniorské súťaže ich na takýto turnaj nepripravia, keďže proti nim už nastupujú vlastne profesionáli.
Sila tohto slovenského výberu vraj mala byť v útoku. Realita? V troch zápasoch sme zaznamenali chudobné tri góly, ten štvrtý, čo si strelili Švédi sami, našej ofenzíve prirátať nemôžeme. Prvé dve formácie nás vraj mali ťahať. Realita? Nebyť Lišku, nevieme, že máme prvý útok. O druhom len vieme, že tam akože je, ale v skutočnosti si ho ešte nikto nevšimol. Pred každým zápasom sa zdôrazňuje, aby sme sa nenechali zbytočne vylučovať. Realita? Slovenská trestná lavica je teplá ešte doteraz… Malú pochvalu si zaslúžia len niektorí hráči, zaujímavé je to, že drvivá väčšina z nich hrala v tejto sezóne na Slovensku…
Prvá polovica šampionátu slovenským mladíkom absolútne nevyšla, pričom neobstojí výhovorka o silných súperoch. Ak totiž chcete medailu, musíte prekonať niekoľko ťažkých prekážok.
A hoci je nálada pesimistická, v žiadnom prípade sa nebudeme baviť o tom, že nás Kazachstan porazí a ak vyhrajú aj Dáni nad Čechmi, môžeme vypadnúť do béčka (ďalšie MS sú v Ostrave a Třinci), alebo o nejakej inej zostupovej alternatíve. Poraziť Kazachov je totiž povinnosť.
Úspechom by mohlo byť len to, ak vo štvrťfinále náhodou porazíme Rusko alebo Kanadu, čím by sa vlastne čiastočne zachránil celý šampionát. Ten je totiž zo slovenského pohľadu zatiaľ veľmi zlý, pričom teraz až smiešne vyznievajú slová o „zlatej“ generácii, ktorá mala pozdvihnúť hokej pod Tatrami.