Padli rozhodnutia, ktoré môžu mať veľký dopad na budúcnosť slovenského futbalu
Zimné (ne)prestupy slovenských futbalistov môžu výrazne ovplyvniť budúcnosť slovenského futbalu. Minimálne na najbližšie roky.
Komentár Filipa Chudého
Ako je známe, slovenská futbalová reprezentácia sa po úspešných rokoch, ktoré naštartoval postup na MS 2010, vrátila do tretieho koša, čiže tam, kde bola dlhé obdobie predtým. Pád sa síce začal už niekde v roku 2016, ale ešte ako-tak sme sa držali medzi európskou elitou v kvalifikácii MS 2018. V nej sme síce skončili v skupine druhí, ale nedostali sme sa ani len do baráže. Nepríjemný dopad na zem sme zažili počas jesennej Ligy národov. A to nielen výsledkový v podobe zostupu do „céčka“, keďže barová „sedmička“ a následné odstúpenie trénera Kozáka s jeho tlačovkou dali nezabudnuteľnú bodku za jednou érou.
Aktuálne sme ale už vo februári 2019, pričom počas budúceho mesiaca sa začne skrátená kvalifikácia Eura 2020, na ktoré by sa patrilo postúpiť, pričom ani nič iné brať nebudeme. Aby sa to ale podarilo, na to potrebujeme reprezentantov nachádzajúcich sa vo forme.
Úspešná garda slovenských futbalistov, ktorá spomínané úspechy dosiahla, sa dostala do záverečnej fázy svojich kariér. Niektorí z nich už reprezentačnú kapitolu ukončili, ďalších to čaká v najbližších rokoch a možno len mesiacoch. Ale ešte stále ich potrebujeme, ak teda budú vo forme, no už musíme zároveň budovať nový tím.
Predchádzajúci reprezentačný tréner to všetko postavil len na uzavretej skupine hráčov, preto teraz máme problém s obsadením niektorých miest. Už ale nebudeme lamentovať, že nerozšíril kádrové portfólio národného tímu, čo bola jedna z jeho najväčších chýb. Treba sa pozrieť, ako z tohto problému čo najrýchlejšie von.
Riešenie je jednoduché, treba vždy povolávať hráčov vo forme, bez ohľadu na ich vek, klubovú príslušnosť alebo meno agenta. Jedinou podmienkou musí byť kvalita, ktorú ukážu na ihrisku, ideálne v čo najkvalitnejšej súťaži. Lebo vynikať v slovenskej lige je jedna vec, ale keď to nedokážete potvrdiť v pohárovej Európe alebo potom v zahraničí, na národný dres nemáte nárok. Hoci niektorí „vyvolení“ ho aj oblečú, ale to je na inú tému…
Fanúšikovia si to možno ani veľmi neuvedomujú, ale práve v týchto dňoch sa zrejme rozhoduje (rozhodovalo) o blízkej budúcnosti slovenskej reprezentácie a tým aj futbalu. Počas prestupového termínu totiž svoju budúcnosť riešilo veľa pre národný tím dôležitých hráčov, ale aj tých, na ktorých by to mohlo stáť v budúcnosti.
Lídrom tímu je Škrtel. Slovenský kapitán mohol ísť v zime do veľkoklubu, keď bol spájaný s Juventusom a Barcelonou, ale pre nás je možno aj dobre, že zostal vo Fenerbahce. My totiž potrebujeme, aby bol vo forme počas celého kvalifikačného roka 2019, pričom v kvalitnom istanbulskom klube bude mať dostatočnú prax. Trochu iná situácia je okolo ďalšieho lídra tímu Hamšíka. Namierené má do Číny, čo môže vyvolať vlnu otáznikov pre náš národný tím, keďže na ňom je naša hra postavená. Ak bude ale psychicky spokojný a fyzicky pripravený, potom sa jeho kvalita určite prejaví, nech by na reprezentačné zrazy dochádzal aj z najľudnatejšej krajiny sveta.
Horšie, ako možný odchod Hamšíka do Číny, je to, že Hubočan a Pekarík stále nevyriešili svoju budúcnosť. Pri nich potrebujeme, aby začali hrávať, čo v ich súčasných kluboch asi nebude možné. A hoci top ligy už svoje prestupové okno zatvorili, stále ho majú otvorené v zaujímavých a kvalitných súťažiach. A pre slovenskú reprezentáciu je lepšie, ak hráči budú hrávať pravidelne. Ale je už otázkou, čo je lepšie pre futbalistov. Či s pekným platom sedieť na pútavej adrese, alebo odísť z komfortnej zóny za ďalšou výzvou? Odpoveď záleží na tom, ako to majú jedinci v hlave usporiadané.
Potešiteľnou správou je fakt, že Kucka sa vrátil do Serie A. Ak mu to ešte aj pomôže k návratu do starej fazóny, počas ktorej vynikali jeho silné stránky, bude to veľké plus pre národné mužstvo. V ostatnom čase totiž prinajlepšom herne stagnoval, čo bolo badateľné aj v najcennejšom drese.
V zime sme nemohli prehliadnuť ani to, že niektorí hráči zo širšieho kádra národného tímu (Bénes, Mráz, Mazáň…) vyriešili svoj dlhodobý výpadok zápasovej praxe zmenami dresov. Verme, že aspoň jednému to pomôže až tak, aby sa stal zaujímavý nielen potenciálom, ale hlavne výkonmi na ihrisku. Lebo nech nikoho do najcennejšieho dresu neobliekajú len pre pekné oči… Nové mená v slovenskej reprezentácii potrebujeme, ale nie preto, aby sa potom lepšie manažérom predávali…
Od marca do novembra sa rozhodne o osude slovenskej reprezentácie a tých nášho futbalu na najbližšie roky, no už v januári a februári sa začali rozdávať karty. Verme, že pre nás sa rozdali pozitívne, čo by znamenalo, že (ne)prestupy sa ukážu ako vydarené. Slovensko mimoriadne potrebuje ďalší reprezentačný úspech. Veď potom aj našich hráčov budú vnímať vo svete v lepšom svetle. Viď prípad Škriniara. Ak by si neurobil meno na Eure 2016, doteraz nemusel hrávať pravidelne, resp. by chodil po hosťovaniach v druhých ligách, ako sa to stalo jeho nasledovníkom. No pokiaľ bude Slovensko pravidelným účastníkom veľkých turnajov, podobné problémy sa minimalizujú.