Pep Guardiola a dlhodobá zmluva v Barcelone. Zdá sa to ako nekonečný príbeh. Tréner miluje Barcelonu, Barca jeho. Vedenie mu dôveruje, ale aj tak Guardiola nechce podpísať dlhodobú zmluvu. Nie je to nevýhodné pre Barcelonu?

Nič nie je čierne ani biele. Všetci si pamätáme Guardiolove kontroverzné rozhodnutia po jeho nástupe do funkcie v roku 2008. vtedy vyhlásil, že v klube nepočíta so Samuelom Eto´om  ani s hviezdnym Ronaldinhom. Ten napokon prestúpil do AC Miláno kde postupne uvädala jeho kariéra. Eto´o sa však zapojil do predsezónnej prípravy klubu a postupne sa stal počas sezóny jeho pevnou súčasťou. Sám tréner uznal jeho kvality a nesprávnosť svojich počiatočných rozhodnutí. Podobný prípad bol odchod Yayu Tourého, bez ktorého si nevedelo veľa fanúšikov Barcelony predstaviť post defenzívneho záložníka. Situácia bola nejasná, špekulovalo sa o všeličom možnom – vine hráča, ale aj trénera. Nech je situácia aká je, Busquets, Keita a Mascherano dávajú na Tourého zabudnúť. Čas ukázal, že Guardiola vie, čo robí a že má cit pre trénovanie Barcy.

Na jednej strane môže mať vedenie obavy. Klubu sa darí, hrá pekný futbal (mnohými však zatracovaný), ale trénera nemajú dlhodobo podpísaného. Guardiola môže opustiť Barcelonu po ktorejkoľvek sezóne. Vyhral s ňou čo sa dalo a mohol by ísť za novými výzvami. Môžu to byť pootvorené zadné dvierka. Na strane druhej môže byť vedenie spokojné, pretože majú trénera, ktorý odvádza svoju prácu na 110% a prvoradý je u neho klub, nie peniaze. Vedenie klubu dokonale komunikuje s trénerom a pevne verím, že situácia je v rámci možnosti dostačujúca pre obe strany.

Pep Guardiola je intelektuál, ktorý vie, čo robí. Jednoročný kontrakt mu môže dávať väčší pocit  slobody a vedenie to nezmení. Ale ako som už spomínal, nič nie je čierne ani biele. Barcelona má výborného trénera, Guardiola trénuje výborný klub. Obe strany sú dlhodobo spokojné, preto pri dobrej komunikácii na trase tréner – vedenie nemusí byť dlhodobý kontrakt potrebný.