Rasizmus: Achillova päta športu
Rasizmus v športe je dlhodobou problematikou, ktorá so sebou nesie mnoho negatív. Prečítajte si názor našej redakcie na rasistickú otázku v oblasti športu.
Pohľad Timoteja Gašpera:
Rasizmus v športe a konkrétne vo futbale je pre mňa ako choroba- je medzi nami prítomná, ale z duše ju nenávidím. Segregácia rozličných rás je v športe od jeho začiatkov a nejedna krajina sveta pocítila tú najnegatívnejšiu stránku ľudského myslenia na vlastnej koži. V minulosti museli celé národy bojkotovať sviatok ako olympijské hry, futbalové reprezentácie mali zákaz zúčastňovať sa lebo tmavá farba pleti. Nepoznám na svete väčší nonsens. Naposledy dostal od rasizmu facku futbal a anglickí hráči tmavšej pleti, no férovosť a súdržnosť mu to vrátila aj s úrokmi. „Ak ešte raz budem počuť nejaké rasistické urážky na mojich spoluhráčov, v tej chvíli s nimi odkráčam z ihriska preč,“vyhlásil kapitán Anglicka, Harry Kane. Nikomu to neprospieva, zbytočne to škodí a bez toho by bolo všetko krajšie, čo je to? Samozrejme, že rasizmus. Buďme radi, že existujú ľudia a skupiny, ktoré proti nemu bojujú a verme, že čím bude ľudstvo dospievať, bude dospievať aj ich racionálne rozmýšľanie.
Pohľad Jakuba Vaverku:
Myslím si, že rasizmus je v istom ohľade chorobou moderného futbalu, ale aj spoločnosti celkovo. Je to niečo neakceptovateľné, žiaľ, je náročné proti tomu bojovať. Osobne kvitujem iniciatívy vedení súťaží, ktoré vinníkov pokutujú, plus sa mi páčia reakcie hráčov ako napríklad Sterling, Balotelli či Kean, ktorí dávajú jasne najavo, čo si o rasistoch myslia.