Včera skončili boje v základných skupinách na slovenských majstrovstvách sveta. Vyčlenila sa najlepšia osmička, žiaľ, bez domáceho zastúpenia.

Niekto bude tvrdiť, že chýbala sekunda, iní budú hovoriť, že postup vyprchal v stretnutí s Nemeckom. Nájdeme aj názory, ktoré sa oprú o to, že keď tím opakovane nezvládne závery zápasov, nezaslúži si hrať vo štvrťfinále. Slovensko má v tomto období viac ako päť miliónov hokejových trénerov. Nezhodneme sa nikdy.

Zverenci Craiga Ramsyho obsadili po siedmich košických dueloch celkové deviate miesto. Ani tento rok sme nevystúpili zo svojho tieňa a nepostúpili do štvrťfinále, na ktoré čakáme od roku 2013. Ale napríklad vo Fínsku nemerajú úspechy počtom medaiíli na MS, ale kvalitnými hráčmi, ktorých vyprodukujú pre NHL. 

Majstrovstvá sveta sú skvelé, ale nie sú všetko. Slovenskí hokejisti nepostúpili, ale hrali najlepší hokej za poslednú dekádu. Predovšetkým zápas proti Kanade (5:6) sa zapíše do našich hokejových dejín. Naši hráči ukázali obrovský potenciál.

Miroslav Šatan povedal, že toto sú nástupcovia zlatej generácie. Budeme veriť, že to tak bude. Liška, Studenič, Fehérváry, Lantoši, ale napríklad aj Buček, ktorý na MS necestoval, či ďalší. Väčšina mužstva sú mladí chlapci, ktorí majú to najlepšie pred sebou.

Včerajšok znamená koniec Slovenska na šampionáte v roku 2019, ale rozhodne nie je koncom našich hokejových nádejí. Treba tvrdo pracovať, ideme ďalej. Ako sa ukázalo, hokej sa v našej krajine hrať nezabudol. Treba hrať jeden za druhého, použiť srdiečko a efekt sa dostaví.

Kedy naposledy totiž Slováci chválili svoj národný tím po tom, čo sa nesplnil základný cieľ daný pred štartom šampionátu? Nevieme ani my, ale vďaka týmto MS si to budeme pamätať jednoduchšie.