Ideálna zostava ligovej sezóny podľa Šport7.sk
Skončil sa ročník našej najvyššej súťaže. Pozrite, ktorí hráči vo Fortuna lige najviac vynikali a dostali sa medzi najlepších.
Brankár
Matúš Macík (Ružomberok) – Má veľkú zásluhu na tom, že Liptáci sa dostali do pohárovej Európy. Toto bola doteraz jeho životná sezóna. Veď kým v minulosti vedel vyrobiť kiksy, v tomto ročníku vyťahoval takmer výlučne iba kvalitné zákroky. Aj preto má najviac vychytaných núl v súťaži – 13. A hoci hrať nohou veľmi nevie, na čom niektorí tréneri nezmyselne viac lipnú, v skutočne dôležitej brankárskej činnosti, čiže v chytaní lôpt, vyčnieval. A to hlavne na jar pri jazde za Európskou ligou.
Obrancovia
Dominik Kružliak (Ružomberok) – V úvode zimnej prípravy 2018 si vážne zranil koleno, preto do ligového vlaku naskočil až v septembri, a to na pozícii pravého obrancu. A hoci sa neskôr presunul na stoj stopérsky post, zaradili sme ho do ideálnej zostavy, veď žiaden pravý obranca v tejto sezóne nezažiaril. Teda s výnimkou Andreja Kadleca, ale ten sa výkonmi počas zimy z Trnavy predal. A nad odchodom by mal začal premýšľať tiež Kružliak, lebo aj v tejto sezóne potvrdil, že Ružomberok už prerastá. Je to najlepší mladý stopér v súťaži, ale čoskoro bude mať 23 rokov, čiže ide pomaly do strednej generácie.
Ján Maslo (Ružomberok) – Maslo s Kružliakom vytvorili najlepšiu defenzívnu dvojicu v tomto fortunaligovom ročníku, aj preto sme ich spoločne zaradili do ideálnej zostavy. Aj vďaka nim mali Liptáci najlepšiu obranu, o čom svedčí najmenší počet inkasovaných gólov. Maslo bol istotou vo vzduchu a súbojoch, Kružliak pridal futbalovosť, čo vytvorilo výborný mix.
Vasil Božikov (Slovan) – Ako jediný bol v tomto našom výbere aj pred rokom. No zmenil sa mu status, keďže po odchode Borisa Godála jej už najlepším obrancom súťaže, hoci na jar najlepšie stopérske výkony v súťaži podával ďalší Trnavčan Abena. Aj keď si Božikov na jar vybral niekoľko slabších chvíľ, za celý ročník je jednotkou. Aký je pre Slovan dôležitý sa ukázalo hlavne vtedy, keď nehral, lebo bez neho pôsobili belasí vzadu často chaoticky.
Eric Davis (Dunajská Streda) – V úvode sezóny sa trochu hľadal, keďže naozaj nie je jednoduché prepnúť zo svetového šampionátu na ligovú scénu, ale potom sa do toho dostal. Panamčanovi sadol aj ofenzívnejší štýl DAC, v ktorom sa mohli viac ukázať jeho prednosti, ale občas boli viditeľné aj nedostatky v defenzíve. No jeho čísla smerom dopredu všetko zatienili. Bol najlepší strelec medzi ligovými obrancami (6 gólov) a aj najlepší v počte asistencií (7).
Stredopoliari
Miroslav Káčer (Žilina) – Hoci v štatistikách vyniká zo žilinských stredopoliarov Michal Škvarka (9+10), skutočným motorom hry šošonov bol počas celej sezóny Káčer. Stal sa hráčom, ktorého doménou je územie medzi oboma šestnástkami. Umne prepojil defenzívu s ofenzívou. Tá dôležitejšia zložka, čiže obranná fáza, sa v žilinskej hre aj s jeho prispením zlepšila, hoci stále by mala byť celkovo kvalitnejšia. Útok zostal nebezpečný, pričom neraz aj vďaka práci Káčera.
Marin Ljubičič (Dunajská Streda/Slovan) – Sezónu začal na Žitnom ostrove, ale nový tréner Hyballa sa ho zbavil, čo bola chyba a pre belasých šťastie. Síce kvôli jeho neoprávnenému štartu museli byť vylúčení zo Slovenského pohára, vo Fortuna lige všetko klubu vynahradil. Po jeho príchode prešiel Slovana na defenzívnejší systém, čo sa ukázalo ako kľúčové, lebo razom bola hra neskoršieho majstra vyvážená. Chorvátsky legionár výborne pracoval oboma smermi., keď vedel protivníkov zastaviť, ale aj im dať gól.
Joeri de Kamps (Slovan) – Kto chce byť majster, musí mať silný stred poľa, ideálne najsilnejší, pričom to sa Slovanu podarilo. V strede jesennej časti prešiel na hru s dvomi defenzívnymi stredopoliarmi, čím nielenže zlepšil defenzívnu činnosť, ale bol aj efektívnejší v útoku, keďže si hra viac sadla. Holandský legionár je najlepší „čistič“ v súťaži, ale vie hrať aj futbal. Mimochodom, pred rokom sme tieto pozície v ideálnej zostave sezóny obsadili Trnavčanmi Slobodom a Pehlivanom, čo je podobná dvojica ako teraz táto slovanistická. Malý návod pre všetkých, čo treba urobiť, ak chcete titul…
Zsolt Kalmár (Dunajská Streda) – Po odchodoch predchádzajúcich hlavných opôr Marina Ljubičiča a Erika Pačindu sa stal najlepším a vlastne aj najdôležitejším hráčom Dunajskej Stredy. A hoci mu umne sekundovali aj iní hráči, pričom v každej časti ročníka to bol niekto iný, iba Kalmár ťahal dunajskostredskú ofenzívu permanentne počas celej sezóny. Prakticky všetky lopty išli cez tohto maďarského reprezentanta. A keďže Kalmár s ňou vie narábať, čím bol bližšie k bráne, tým bol DAC nebezpečnejší.
Moha (Slovan) – Marocký futbalista bol počas tohto ročníka bez pochýb najlepším krídlom v našej lige. Sadla mu pozícia na ľavej strane, odkiaľ sa ako pravák snažil prenikať do pokutového územia, prípadne rovno strieľať na bránu. Takmer stále bol pre súperov nebezpečný, čo dokresľujú aj čísla v produktivite (12+15), ktoré mal spomedzi stredopoliarov najlepšie. Vyčítať mu možno len to, že nie vždy bol hlavou v stretnutí, resp. nie vždy volil správne riešenia, keď namiesto efektivity chcel byť viac efektný. Keď to zlepší, má aj na výrazne lepšiu súťaž.
Útočník
Andraž Šporar (Slovan) – Stal sa jasným kráľom ligových strelcov, veď za ním je dlho absolútne nič. Najdrahší hráč v histórii našej ligy začal splácať investíciu, ktorý doňho Slovan vložil, ale stále je len na začiatku. Jeho presné zásahy bude náš majster potrebovať hlavne v pohárovej Európe, lebo titul by vyhral v tejto sezóne hravo aj bez Šporara. Bilancia 29+6 je síce krásna, ale slovinský reprezentant a vlastne aj celý Slovan sa musia presadiť medzi európskou konkurenciou.
Lavička náhradníkov: Dominik Holec (Žilina), Ľubomír Michalík (Sereď), Kristi Qose (Ružomberok), Igor Žofčák (Michalovce), Michal Škvarka (Žilina), Aleksandar Čavrič (Slovan), Kristopher Vida (Dunajská Streda)
Macík
Kružliak Maslo Božikov Davis
Káčer Ljubičič De Kamps
Kalmár Moha
Šporar