Rampáček skončil kariéru dvomi titulmi, Martinusík sa obával zásnub: Tento titul chutí špeciálne
Košice 23. júna (TASR) - Spoluhráči zo Skalice Milan Rampáček a Jaroslav Martinusík zažívali rozdielne pocity počas bezprostredných osláv hokejbalového titulu majstrov sveta. Zatiaľ čo Rampáček sa tretím zlatom definitívne rozlúčil s hokejbalovou kariérou, pre Martinusíka išlo o titul vyšperkovaný čerstvými zásnubami.
Ziskom majstrovského titulu v drese Skalice nedávno spoločne končili extraligovú sezónu a ideálnu bodku dali aj za domácim šampionátom. Rampáček už po ligovom triumfe avizoval, že MS v Košiciach budú pre neho poslednou hokejbalovou akciou v kariére. "Keď som nedávno získal extraligový titul, tak som si vravel, že je to nádherné a bolo by skvelé získať ešte medailu s reprezentáciou na MS. Je to zlato, o to je to krajšie. Kto ma pozná, ten vie, že ja som hokejbalu obetoval veľmi veľa. Moja rodina mi v mnohom vyšla v ústrety a ja im to teraz veľmi rád vrátim. Je to síce amatérsky šport, no ja som trénoval 5-6 krát do týždňa," priznal.
S kariérou sa lúčil ideálne - v kruhu najbližších, so zlatou medailou na krku a za potlesku oslavujúcich fanúšikov. V stručnom bilancovaní rokov s hokejkou a loptičkou nemohol zabudnúť na svojho skalického súputníka, s ktorým absolvoval mnoho tímových aj reprezentačných podujatí. "Mal som fantastického spoluhráča - Jara Martinusíka. Spoločne so Stanom Petríkom a Michalom "Jimmym" Hrivnákom je jednou z najväčších hokejbalových legiend aké poznám. Bolo pre mňa cťou zahrať si s ním a užíval som si každú minútu. Môj hokejbalový život mi osladzoval najviac ako sa dalo a ja mu za to ďakujem."
Práve Martinusík bol jednou z ústredných postáv slovenského tímu i celého šampionátu. Dôležité góly dal vo štvrťfinále Talianom aj v semifinále Kanade, vo finále s Fínskom otvoril skóre. Spoločne s rovnako 8-bodovým Liborom Teplickým bol najproduktívnejší hráč SR, k štvrtémutitulu majstra sveta získal aj prestížne ocenenie pre najužitočnejšieho hráča MS. "Už som to viackrát povedal, ja neriešim individuálne ocenenia. Pre mňa sú dôležité tímové a mám radosť hlavne z toho, že sa nám podarilo vyhrať šampionát," poznamenal.
Okrem hokejbalového umenia zaujal aj málo vídaným gestom, keď pred finálovým zápasom s Fínskom (4:3) požiadal o ruku priateľku Alexandru. Stalo sa tak priamo v stredovom kruhu pred zrakmi spoluhráčov, súperov i zaplnenej Steel arény. "Priznám sa, že som sa toho aj trochu obával, ale našťastie povedala áno. Chvíľu som na to ešte myslel, no potom som sa už sústredil na hru. Toto je pre mňa najkrajší deň v živote. Štvrtý titul v rade, triumf na domácom šampionáte a zásnuby k tomu. Nič viac si nemôžem priať. Tento titul chutí špeciálne, keďže vo finále bola fantastická atmosféra, ktorú som si veľmi užíval," poznamenal krídelník, pre ktorého nemohla mať sezóna 2018/2019 lepšie vyvrcholenie. "Už pri tituloch so Skalicou a reprezentáciou v roku 2017 som si vravel, že to nemôže byť krajšie. A predsa je. Tak som zvedavý, čo bude v roku 2021," poznamenal veľavravne.
