Bratislava 24. júna (TASR) - Srdce a obetavosť. To sú najväčšie plusy slovenských hokejbalistov, vďaka ktorým získali už päť titulov majstra sveta, pričom uplynulé štyri tituly vybojovali v jednej sérii.

Muži na trinástich šampionátoch získali vždy medailu, v ich zbierke sú okrem piatich zlatých kovov aj dve striebra a šesť bronzov. Podľa hokejbalových osobností by sa tento počet mal zvyšovať aj naďalej, pretože na Slovensku je stále veľa kvalitných hráčov.

O štyri tituly sa pričinil Jozef Ďuris. Bývalý reprezentant v roku 1999 vo Zvolene vybojoval spolu so spoluhráčmi prvý historický titul pre Slovensko. V roku 2012 ho vymenovali za trénera reprezentácie, v tejto funkcii získal tri cenné kovy. "Keď som prišiel ako tréner v roku 2012 do reprezentácie, tak som povedal, že Slovensko má toľko skvelých hokejbalistov, že môžeme postaviť dva tímy. Momentálne máme generáciu, o ktorej som presvedčený, že získa ešte veľa titulov. Robíme všetko v skromných podmienkach, ale stále sa ukazuje, čo dokážeme. Treba sa pokloniť všetkých ľuďom okolo. Aj klubom, ktoré sa o hráčov starajú. Ja sa o slovenský hokejbal nebojím ďalších desať rokov," povedal Ďuris pre TASR.

Pred uplynulým domácim šampionátom sa úspešný tréner svojej funkcie vzdal pre osobné dôvody. Na jeho miesto prišli Marián Gregorík a Dušan Danko. Danko však v máji podľahol ťažkej chorobe a vystriedal ho Mojmír Hojer. Bývalý reprezentant bol takisto ako Ďuris pri zisku premiérového titulu vo Zvolene ako hráč. Za úspechmi Slovenska je podľa neho viacero faktorov. "Spoločným znakom úspechov bol vždy dobrý brankár, z toho sa vychádzalo. Hráči do obrany a útoku potom prichádzali tak, aby vyplnili nejakú šablónu a toto vždy fungovalo. A srdce a obetavosť, to sme vždy mali," povedal Hojer. Rovnako ako Ďuris sa ani súčasný tréner neobáva o budúcnosť: "Máme generáciu, v ktorej sú šikovní a kreatívni hráči. No najmä majú srdce a sú obetaví. Vždy je v reprezentácii jadro, ku ktorým sa pridávajú ďalší typologicky vhodní hráči. Bude teraz dôležité, aby prišli mladší hráči. Ale to nie je žiadna katastrofa, deje sa to napríklad aj v tímoch NHL. Musíme byť trpezliví."

Slovensko malo na MS vždy silných lídrov, ktorí ťahali mužstvo. A to aj na ihrisku i mimo neho. V minulosti to boli najmä hráči Sibírskej (dnes Ružinova) a LG Bratislava, ktorí každý rok bojovali o tituly v domácej súťaži. Postupne však do reprezentácie prichádzali hráči aj z iných kútov Slovenska. Spolu vždy vytvorili súdržnú partiu. "Hokejbal je čistý šport, je to len o nás srdciaroch, ktorí ho hráme. Hráme to pre nás a veľa to znamená. Aj teraz pred MS som sa necítil pod žiadnym tlakom, ja som sa neuveriteľne tešil. A každý jeden chalan tiež. To je radosť hrať s takýmito hráčmi. Tu nikto nerozdeľoval odkiaľ je, či zo Skalice, alebo z Košíc. To je jedna skvele fungujúca banda a preto máme stále úspechy," uzavrel pre TASR útočník Boris Oravec.