Superpohár dáva zmysel a dobrá facka pre Trnavu
Nová futbalová sezóna nám odštartovala Superpohárom. Potvrdilo sa, že český klubový futbal je na tom lepšie. No lepšie na tom musí byť aj Trnava.
Komentár Filipa Chudého
Česko-slovenský Superpohár má za sebou druhú edíciu, ak teda nerátame to minuloročné fiasko, keď ho vtedy v Bratislave zrušili. Navyše nešlo o prvú zrušenú medzinárodnú futbalovú akciu v našom hlavnom meste, v pamäti zostáva aj neuskutočnený halový turnaj. Pred týmto ročníkom tiež zaúradovala polícia, tentoraz však vysoko pozitívne. Dať totiž súťažný zápas elitného slovenského a českého klubu do značne maďarsky hovoriacej oblasti nebol ideálny nápad, pričom sa až núkajú myšlienky o tom, že to bol plánovaný úmysel. Našťastie zvíťazil zdravý rozum a môžeme po tomto stretnutí hovoriť len o futbale.
Dokonca treba vyzdvihnúť aj fakt, že sa našiel vhodný termín, čo bola Achillova päta tohto projektu v predchádzajúcom období. V roku 2017 sa hralo v piatok 23. júna, pričom pre Slovan to bola generálka na úvodné predkolo Európskej ligy, ktoré hral o šesť dní neskôr. Pre Zlín to bol naopak úplne prvý zápas leta, až potom ho čakali prípravné stretnutia a prvý ligový duel absolvoval až o vyše mesiaca neskôr (30. júla). V roku 2018 sa malo hrať v piatok 29. júna. Slovan bol v závere prípravy, predkolo EL ho čakalo o necelé dva týždne. Naopak, pre Slaviu išlo o úvod prípravy a ligu štartovala o necelý mesiac neskôr (22. júla). Teraz mali obe strany rovnaké podmienky, keďže pre Trnavu aj Slaviu to boli generálky na EL, resp. domácu ligu, keďže obe štartujú ďalší týždeň.
Vzhľadom na aktuálne koeficienty a systém európskych súťaží je jasné, že slovenské kluby budú štartovať sezónu v skorom termíne ešte veľmi dlho, možno až natrvalo. Lebo v tejto chvíli ťažko čo i len pomyslieť, že by sme sa priblížili k českému koeficientu. Môže sa nám to podariť reálne asi iba tak, že Česi padnú nižšie, keďže teraz sú naozaj vysoko, ide však o beh na dlhú trať. No keďže sa u našich susedov zmenil premiérovo od rozdelenia systém ligovej súťaže a pridala sa nadstavba, museli hľadať v kalendári nové termíny, čo spôsobilo, že už aj oni štartujú sezónu skôr. Dokonca ligu začnú teraz o týždeň skôr ako my.
Preto môže byť hľadanie vhodných termínov o niečo ľahšie, dokonca by si mali obe strany sadnúť čo najskôr, aby opäť našli pre budúci rok rovnako ideálny deň, ako tomu bolo teraz. Takýto formát Superpohára je totiž výborná myslienka. Keď majú tieto predsezónne súperenia význam pre futbalové veľmoci a veľkokluby, musia aj pre nás. Len treba dopredu všetko dohodnúť, nie z toho robiť cirkus na poslednú chvíľu, lebo potom to naozaj nevyzerá v očiach verejnosti dobre. Pokiaľ sa tak stane, reči o zrušení tejto súťaže sú neopodstatnené. Každá trofej sa totiž počíta a má svoj význam.
Síce nás mrzí, že česká strana vyhrala aj druhý ročník, ale treba uznať, že zaslúžene. A netreba sa tomu čudovať, rozdiel je vidieť na prvý pohľad. Veď kým pred dvoma rokmi sa Zlín dostal do skupiny EL, Slovan hanebne vypadol v predkolách s Lyngby. Trnava síce prepísala slovenské rekordy a skvele nás reprezentovala v pohárovej Európe, lenže Slavia sa dostala dokonca až do štvrťfinále EL. Teraz má už istú opäť minimálne skupinu EL, kým pri Trnave sa v tejto chvíli nejaví ako reálne, že by opäť úspešne prešla predkolami.
Súčasný Spartak Trnava má totiž s tým minuloročným spoločný asi len názov. Keby sa hral medzi ním a Slaviou Superpohár v malom Ríme pred rokom, dovolíme si povedať, že nielen výsledok, ale možno aj víťaz by bol iný. V žiadnom prípade by sa to však nepribližovalo k rezultátu 0:3, ktorý v sobotu reálne odzrkadlil rozdiel medzi oboma mužstvami.
Slavia je vyzreté mužstvo so širokým kádrom, Trnavčania sa v tomto zložení prvýkrát stretli až na zápase. Keď si k tomu pridáme, že český majster zobral toto stretnutie vážne od prvej minúty, nie ako o týždeň skôr prípravný duel v Bratislave, potom sa naozaj nič iné nedalo čakať. Samozrejme, futbal prináša prekvapivé výsledky, veď inak by stávkové kancelárie skrachovali do týždňa, no teraz sa prekvapenie mohlo zrodiť len vtedy, ak by na papieri najlepší slovenský rozhodca Ivan Kružliak videl za stavu 0:0 jasnú ruku hosťujúceho obrancu v pokutovom území. Trnava mala mať ako prvá výhodu pokutového kopu, pričom ak by bolo 1:0, išlo by o úplne iný duel.
No možno je aj dobre, že Spartak jasne prehral. Veď ak by vyhrával, mohlo sa stať, že by ukopal remízu a následne získal trofej po penaltovom rozstrele. To by však mohlo spôsobiť, že by sa dostali v klube do sebaklamu. Takto vedia, že im chýba ešte veľmi veľa. Trnava sa potrebuje ďalej posilňovať, pričom musí angažovať hotových hráčov, talentovaných mladíkov má dostatok. Na slovenskej scéne totiž očakávame od Spartaka vybojovanie si pohárovej miestenky. Rozpočet klubu síce išiel nadol asi o polovicu, ale aj tak bude 4.-5. najvyšší vo Fortuna lige, no a keď si k tomu pripočítame meno klubu, nič iné ako útok na Európu sa brať nebude.