Nie je to iba o trénerovi: Súčasný problém Slovana je aj v jeho vedení
Slovan Bratislava opäť sklamal a tradične mení trénera. Jeho problém však nie je v tréneroch, ale v ľudoch, čo vedú športovú zložku.
Komentár Filipa Chudého
Pôvodne tieto moje riadky mali byť venované tomu, prečo si ŠK Slovan Bratislava urobil so Sutjeskou Nikšič zrejme najväčšiu pohárovú hanbu v histórii, ale menovanie sekundárnych problémov by bolo zbytočné, zvlášť vo svetle ďalších udalostí.
Martin Ševela už nie je tréner Slovana, vzhľadom na okolnosti sa to dalo čakať, hoci sme si kvôli krátkosti času najprv mysleli, že dostane opravné ultimátum v podobe nutnosti postupu do skupiny Európskej ligy. Inak povedané, vedenie klubu by si dalo čas na hľadanie náhrady, pretože takto hrajúci Slovan na skupinu proste nemá, čiže by ho nahradili po ďalšom vypadnutí.
Autor týchto riadkov nepatrí k zasneným obdivovateľom trénera Ševelu, ktorých je medzi slovenskými novinármi prehnane veľa. Ale v každom prípade ho rešpektuje, považuje za dobrého trénera s potenciálom rastu, oceňuje jeho úspechy, no opäť sa iba potvrdilo, že stále mu ešte veľa chýba, hlavne z taktickej stránky. Zmena fungujúceho systému za nefungujúci v prvom zápase a nezmyselné striedanie Abenu v odvete, po ktorom sa dovtedy nulový Nikšič dostal do hry o tom svedčia. Takto by to kvalitný tréner nedomrvil, čo je proste fakt.
Ševela však nebol problém Slovana, dokonca treba povedať, že bol jeden z najlepších elementov, aké belasí vo svojom strede v ostatných 627 dňoch (toľko bol ich trénerom) mali. Z multi-kulti mužstva dokázal urobiť na slovenskej scéne pomerne dobre pracujúci stroj, čo nie je jednoduché. Aj keď získať titul v minulej sezóne Fortuna ligy nebolo až tak ťažké, čiže sa to nedá považovať za veľké trénerské dielo.
Keď už sme pri slovanistickom kádri a hlavne jeho legionárskej zložke, potom treba uviesť, že sme na problémy z toho vyplývajúce upozorňovali roky, a to nielen my, ale prakticky každý, kto sa do futbalu len trochu vyzná. Čo chýba súčasnému Slovanu? Hlavne belasé srdce. Môžete si byť istí, že keby mali belasí vo svojej zostave niekoľko slovenských osobností a lídrov tímu, ideálne odchovancov, tí by nedopustili, aby to cudzinci flákali.
Nemáme nič proti legionárom, dokonca ich vítame, pokiaľ majú kvalitu, aby nášmu futbalu pomohli, ale všetko má svoje limity. Je obrovskou hanbou, ak za nášho majstra nastúpi len jediný Slovák. Pamätáte si na trnavskú zostavu zo zápasu na pôde Olimpije Ľubľana? V základe bolo 10 Slovákov a Čech Jakub Rada, ktorý bol navyše v 71. minúte vystriedaný, čiže zápas, v ktorom Spartak urobil krok do skupiny EL dohrávala čisto slovenská zostava, na čo sme v pohárovej Európe čakali štyri roky.
Súčasné vedenie Slovana sa oháňa pri angažovaní legionárov frázou, že ide o hráčov európskej úrovne. Otázka, či je to naozaj tak, sa opäť zodpovedala… Priam ukážkový príklad sa ponúka pri Kenanovi Bajričovi, ktorý stál Slovan podľa odhadov médií 700 000 eur. Prišiel z Olimpije Ľubľana, čiže klubu, ktorý v ostatných rokoch v pohároch vyradili Trnava, Žilina aj Trenčín. Čiže slovenské tímy so slovenskými hráčmi (hoci Trenčín tiež veľa nemá) sú lepšie ako tento slovinský klub, ale Slovan dá ťažké prachy za legionára zo zahraničia a ešte ho aj považuje za posilu európskych parametrov. Radšej si mal nájsť Slováka v slovenskom klube, pričom vám garantujeme, že by bol lepší a lacnejší. A ešte perlička, v samotnom Slovinsku niektorí nechápu, ako Slovan mohol angažovať Bajriča.
Menovať všetky prestupové omyly Slovana v ostatných rokoch nemá zmysel, lebo bolo ich tak veľa, že by sme možno ešte aj na značnú časť zabudli. Oveľa zaujímavejšie by bolo zistiť, koľko miliónov eur bolo vyhodených von oknom. Pokiaľ však len tak letmo hodíme do kalkulačky prestupové sumy a platy hráčov, sme už pri osemmiestnej sume v eurách. Ani si nevieme predstaviť, že by nejaký manažér po toľkých prešľapoch a strate peňazí v rešpektovanej spoločnosti zostal na svojej pozícii. Letel by hneď už po Jelgave…
Pomaly sa dostávame k najväčšiemu problému súčasného Slovana, ktorým je jeho vedenie - teda aj Ivan Kmotrík ml. a jeho pravá ruka Richard Trutz. Z môjho pohľadu urobili už veľmi veľa chýb. A to hovoríme len o futbalových. Na programe dňa v Slovane teda nemôže byť odvolanie trénera a postihy pre hráčov.
Neexistuje, že by mal Ivan Kmotrík st. na manažérskych pozíciách vo svojich firmách neschopných ľudí. Musí tam mať odborníkov, inak by nemohol byť jeden z najbohatších Slovákov. Ale ani on už nemôže tolerovať skutočnosť, že Slovan, ktorý by mu mal robiť radosť, je po včerajšku všetkým na smiech. A o to sa nepostaral prioritne Ševela s hráčmi, ale tí, čo to mužstvo tak zložili. Bez ohľadu na jeho povesť, určite si ho treba vážiť za to, koľko dal do futbalu peňazí, lebo to je možno aj najviac spomedzi všetkých v tejto krajine. No efekt?
Autor týchto riadkov úprimne držal Ivanovi Kmotríkovi ml. palce, pretože dúfal, že bude sviežim vetrom, ktorý napne belasé plachty k vysneným brehom, ale opak je pravdou, on je zdá sa brzdou. Pokiaľ sa chce Slovan dostať v Európe tam, kam historicky patrí, musia ho viesť schopní manažéri s veľkým belasým srdcom. Nechce sa mi veriť, že by v takom slávnom klube nevyrástli osobnosti, ktoré by na to mali. Riešenie pre krajšiu belasú budúcnosť je teda jasné, obsadiť kľúčové posty športového úseku schopnými ľuďmi, ktorí sa vyznajú vo futbale.