Vychoval ho Real: Spôsobil smrteľnú autonehodu a takmer išiel do väzenia
Má za sebou sezónu, v ktorej bol prevažne kritizovaný. Nevadí. Marcos Alonso už dávno vie, že hrať futbal, byť s priateľmi a rodinou a zarábať si tým, čo človek miluje, je väčšie bohatstvo, ako by sa mohlo zdať.
V mladom veku sa snažil preraziť ako talentovaný obranca v Reale Madrid, ale následne jeho život nabral nečakaný smer. Preto, keď ho niekto teraz skritizuje, berie to s väčším nadhľadom. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že keď nejde o život nejde o nič.
V Reale Madrid sa nepresadil
Narodil sa v Madride, ale ako to býva zvykom – doma nikto nie je prorokom. Od jedenástich rokov bol členom akadémie Bieleho Baletu. Prišiel rok 2008 a stal sa súčasťou Real Madrid Castilla, rezervného tímu Merengues.
Dočkal sa, 11. decembra 2009 mu vtedajší kouč Áčka Manuel Pellegrini po svojich kolegoch odkázal, nech sa pripojí k prvému tímu. Nastúpiť mal proti Valencii, ale do konečnej nominácie sa nakoniec nedostal. Jediný zápas v A mužstve Realu Madrid Marcos Alonso odohral 4.apríla 2010, keď pri výhre nad Racingom Santander (2:0) striedal v nadstavenom čase Gonzala Higuaína.
Viac šancí v Reale nedostal a sťahoval sa na Britské ostrovy.
Najhorší okamih v živote
Druhého mája 2011 sa mu zmenil život. Marcos Alonso bol práve doma v Madride, i keď v Reale už nepôsobil. Spôsobil autonehodu, bol šoférom auta, ktoré narazilo do steny. Žiaľ, celý incident neprežila jedna pasažierka. Život vyhasol 22-ročnej žene.
Alonsovi policajti namerali necelé promile, pričom v zóne, kde mal ísť 50 kilometrov za hodinu, išiel takmer 113. Odsúdili ho na 21 mesiacov za mrežami. Súd neskôr zmenil rozsudok na pokutu vo výške 61 tisíc eur a zákaz šoférovať motorové vozidlo po dobu tri roky a štyri mesiace.
Marcos mal vtedy možnosť prehodnotiť, čo vlastne znamená život a ako ľahko sa môže stať niečo zlé. V tom čase bol už hráčom anglického klubu Bolton Wanderers. Mal šťastie v nešťastí, pretože ak by putoval do väzenia, všetko by bolo inak.
Šanca na Britských ostrovoch
Bolton bol pre Alonsa dvojitou šancou. Najprv v roku 2010 po tom, čo bolo jasné, že v Madride jeho kariéra pokračovať nebude, následne v roku 2011. Klub sa mu mohol otočiť chrbtom, ale keď vyšlo najavo, že Španiel nepôjde do väzenia, mohol pokračovať v kariére.
Verejnosť na Britských ostrovoch je ale krutá, nič neodpúšťa. A viete si predstaviť, aké „vrelé“ privítanie čakalo Alonsa na niektorých štadiónoch po tom, čo sa ukázalo, že zapríčinil smrteľnú autonehodu. V ročníku 2012/2013 ho dokonca plátok The Bolton News zvolil hráčom sezóny v klube.
Všimli si ho na Apeninskom polostrove.
Znovuzrodenie v Taliansku
Nasledovala talianska kapitola. Alonso sa dostal do AFC Fiorentina, ambiciózneho klubu Serie A, ktorý síce nepatril do úplnej špičky, ale mal každoročne vysoké ambície hrať aspoň v európskych pohároch.
Alonsovi o niečo menej fyzický a pomalší futbal v porovnaní s tým v Británii sedel, i keď v roku 2014 si odbehol na hosťovanie späť do Anglicka, keď sa dohodol so Sunderlandom.
Následne sa udomácnil v zostave Fialiek a všímať si ho začali veľkokluby. Jedným z nich bola londýnska Chelsea, ktorej trénerom bol v ročníku 2016/2017 Antonio Conte.
Trofeje v modrom drese
Conte nemal strach do Premier League priviesť svojich krajanov. Potreboval hráčov, ktorí sú takticky vyspelí. Jedným z nich bol aj rodák z Madridu. Navyše, Alonso mal skúsenosti s anglickým futbalom z Boltonu a Sunderlandu.
Aj keď ho fanúšikovia Modrých vítali mierne rezervovane, jednalo sa o jeden z objavov sezóny. Rýchle útoky po strane, skvelá kontrola lopty, centre a nádherné góly zo štandardných situácií. Alonso žiaril, rovnako tak celá Chelsea. Conteho stroj dokráčal k majstrovskému titulu. Prišiel úpadok, druhá Conteho sezóna a víťazstvo aspoň v FA Cupe. Taliansky kouč sa však porúčal. Nahradil ho ďalší Talian Sarri.
Ten už populárny medzi priaznivcami The Blues nebol, ale Alonso sa stal jeho obľúbencom. Problémom však bolo, že hrával, i keď nemal formu.Špekulovalo sa, že ho Chelsea predá, pričom po príchode kouča Franka Lamparda to malo byť jasnou vecou. Nebolo. Španiel je v príprave anglického trénera jedným z najsnaživejších hráčov.
Ak bude mať psychiku správne nastavenú a bude fyzicky dobre pripravený, mohol by zopakovať svoj prvý ročník v modrom drese. Fanúšikovia Modrých by sa rozhodne nehnevali. Ale aj keď sa mu herne dariť nebude, nebude pravidelne hrávať a nebudú prichádzať ani trofeje, vie jednu vec – keď nejde o život, nejde o nič.