Irónia slovenského pohárového marazmu: Zachrániť nás môže asi už len Slovan
Ani tretí pohárový týždeň nám nepriniesol veľa radosti. Vyhliadky sú dokonca ešte horšie, teda s výnimkou Slovana, ten ich má slušné.
Komentár Filipa Chudého
Tento týždeň bol pre tohtoročné slovenské pôsobenie v pohárovej Európe mimoriadne dôležitý. Všetko sa to začalo už v pondelok žrebom tretieho predkola. Ten mám však trochu napravil kyslý úsmev z výsledkov prvého predkola, lebo naše kluby majú v globále zatiaľ šťastie na žreb. Zvlášť Slovan ho má priam neskutočné.
Až sa bolo potrebné pozrieť do archívu a overiť si, či niektorému slovenskému klubu prihral v minulosti osud do cesty troch totálnych outsiderov naraz, ako teraz belasým. Lebo po Sutjeske Nikšič a Feronikeli by mal k nám prísť Dundalk. Odpoveď je jednoduchá, ešte sa to nikdy predtým nestalo. Dvoch áno, veď na to mal hlavne Slovan šťastie už v minulých rokoch (College Europa a UC Dublin v roku 2015, Partizani a Jelgava v 2016, Milsami Orhei a Balzan 2018), ale teraz sa črtá naozaj extrém, aký je nutné využiť. A keby sa aj Dundalku podaril na pôde Karabachu zázrak, azerbajdžanský súper, v ktorého zostave dominujú domáci hráči, je v tejto fáze tiež skvelý žreb.
Samozrejme, belasí najprv musia odvrátiť totálnu pohárovú blamáž v Kosove. Ale o tom sa snáď ani nemusíme baviť, proste postup cez tohto súpera je povinnosť. A je úplne jedno, v akom rozpoložení sa náš klub nachádza, lebo cez Feronikeli by malo hravo postúpiť aj béčko Slovana. Treba však veriť, že to pre dobro slovenského futbalu dokáže aj áčko.
Je totiž pravdepodobné, že takto o týždeň budeme mať v hre už len jedného zástupcu. Trnava a Dunajská Streda totiž majú pred sebou mimoriadne ťažké úlohy. Obaja musia dať v odvetách minimálne dva góly a žiaden nedostať, čo sa zdá teraz takmer nereálne.
Trnava už síce podobnú situáciu zvládla proti Radniku, lenže Lokomotiv Plovdiv je súper iného kalibru. Spartak môže postúpiť len pri vysokej miere efektivity a priklonení si šťastia na svoju stranu. V Bulharsku mal dve čisté šance, mohol vyhrávať 2:0, lenže nedal, súperovi daroval dva pokutové kopy a je skoro vymaľované. Nádej však žije, lebo trnavské prostredie… To je tak špecifické, že sa v ňom môže uvariť aj plovdivské mäsko. A keď sa pridá príloha od hráčov, postupový recept je na svete.
Len aj tréner musí trafiť systém a vybrať správnych hráčov. Schéma 3-5-2 totiž nesadla viacerým. Síce priniesla výhry nad Radnikom a Sereďou, lenže títo súperi boli v danom momente neškodní a nevyužili trnavské slabiny, ktoré z toho systému vyplývajú. Slovenskí stopéri ho totiž nemajú zažití, Záhumenský je navyše hráč na kraj, Oršula nemá návyky pravého obrancu, chýbal pevný bod v strede poľa, Van Kessel nie je hrotový útočník… Proste v odvete si to musí všetko sadnúť ako zadok na šerbeľ, inak sa obrat konať nebude, pritom súper je to hrateľný a vidina Racingu Štrasburg lákavá.
Dunajská Streda je síce matematicky bližšie k postupu ako Trnava, ale reálne ďalej. Ak totiž Atromitos zopakuje takýto výkon aj v domácej odvete, veľmi neveríme tomu, že DAC bude schopný dať dva góly. Veď grécky zástupca toho nášho nepustil ani do šance, a to sa hralo na Slovensku. K. Vida síce dal gól, ale to trafil z diaľky vinkeľ. Z hry sa DAC do reálnej gólovej šance nedostal.
Opäť sa tak potvrdilo, že držanie lopty nie je pre výsledok stretnutia podstatný element, rozhoduje sa totiž v pokutových územiach, pričom v oboch boli lepší Gréci. Vo vlastnom kraľovali a v súperovom sa presadili, pričom mohli aj postupovo rozhodnúť. Najväčším pozitívom pre Dunajskú Stredu je tak vlastne to, že nedostala tretí či dokonca štvrtý gól, pritom v závere si o to koledovala. Navyše jej defenzívne a ofenzívne štandardné situácie sú mierne povedané hrozné, pritom tie často rozhodujú.
Slovenské kluby do týchto chvíľ odohrali počas aktuálnej edície európskych pohárových súťaží jedenásť zápasov a vyhrali len dva! Pritom tá druhá výhra (prvú získala Trnava s Radnikom), o ktorú sa postaral Slovan s Feronikeli, je považovaná pocitovo skôr za hladkú prehru. Takýto výsledkový marazmus slovenský klubový futbal dávno nezažíval. Iróniou nášho pohárového osudu je to, že tŕň z päty mám môže vytrhnúť už asi len Slovan, čiže ten, kto nám zatiaľ narobil najviac hanby.
Za európsky úspech sa totiž dá považovať len postup do skupinovej fázy, no a Slovan k nej má najbližšie. Feronikeli a (zrejme) Dundalk sú totiž povinné jazdy, pričom potom by už zostávala iba jedna prekážka, kde by to bolo 50 na 50, čo je veľká šanca na postup, aká sa dlho nemusí slovanistom opakovať. Kým Spartak a DAC musia najprv otočiť druhé predkolo, potom je v ceste (zrejme) Štrasburg a Legia, no a potom by ich čakal ešte jeden minimálne takýto kaliber. Nádej však umiera posledná.