Bratislava 21. septembra (TASR) – Slovenskí tenisti si pred pár dňami poradili v súboji 1. skupiny euro-africkej zóny Davisovho pohára so Švajčiarskom (3:1), vďaka čomu sa prebojovali do marcovej kvalifikácie o postup na finálový turnaj v Madride.

V televíznom štúdiu TABLET.TV aj o triumfe nad Helvétmi porozprával niekdajší vynikajúci tenista Karol Beck. Tridsaťsedemročný rodák zo Zvolena si zaspomínal aj na hráčsku kariéru, ktorú výrazným spôsobom ovplyvnila dopingová aféra a bývalý 36. hráč sveta prezradil aj to, čomu sa venuje v súčasnosti. Hoci si tenisti SR poradili so Švajčiarmi 3:1 na zápasy, súboj s týmto súperom sa nezačal pre nich vôbec dobre. O negatívne prekvapenie sa postarala jednotka nášho tímu Martin Kližan, ktorá v úvodom zápase nestačila na o 196 miest v rebríčku ATP nižšie postaveného Sandra Ehrata (2:6, 6:7).

"Aj pre mňa to bolo veľké prekvapenie. Okrem rebríčkového rozdielu medzi nimi, sa totiž hralo na antuke, na ktorej sa Martin cíti oveľa lepšie, čo sám neraz tvrdil. V prvom sete však pôsobil ťarbavým, odovzdanejším dojmom, nebol to ten Kližo, ktorého poznám. Neviem teda, čo bolo za jeho výkonom, no zopakujem, že ma jeho prehra s Ehratom naozaj prekvapila," povedal na úvod Karol Beck.

Vďaka trom nasledujúcim triumfom (Martin – Laaksonon 2:1, Polášek, Zelenay - Kym, Laaksonen 2:0 a Gombos – Laaksonen 2:0) sa však slovenským tenistom podarilo súboj otočiť. No netreba zabudnúť, že Švajčiari pricestovali na Slovensko bez hviezdnej dvojice Roger Federer – Stan Wawrinka. "S nimi by bol výsledok určite iný. V oboch prípadoch ide totiž o borcov, ktorí okrem skvelej dvojhry vedia famózne zahrať aj štvorhru. Čiže favoritom tohto súboja by boli jednoznačne oni. Tým, že na Slovensku neboli, naše šance rapídne stúpli. Ja osobne som veril, že Švajčiarov bez spomínaného dua zdoláme. Som rád, že som sa nemýlil," pokračoval Beck, ktorý bol v nedávnej minulosti neodmysliteľnou súčasťou slovenského daviscupového tímu. A s ním to aj v roku 2005 dotiahol až do finále tejto najvýznamnejšej súťaže reprezentačných družstiev. Lenže práve počas účinkovania v reprezentačných farbách mal pozitívny test na clenbuterol.

Aj po rokoch tvrdí, že nevie, ako sa táto zakázaná látka do jeho tela dostala, no isté je to, že mu Medzinárodná tenisová federácia (ITF) naparila dvojročný dištanc. "To, že som bol pozitívne testovaný, bol pre mňa obrovský šok. Dovtedy som ani nevedel, čo to je clenbuterol, nemal som šajnu, ako sa niečo také do môjho tela vôbec dostalo. Ten pocit vo mne ešte viac umocňoval fakt, že týždeň predtým som bol negatívne testovaný na US Open. Ocitol som sa v nepríjemnej situácii, s ktorou som sa pasoval, ako sa len dalo a dodnes stojím za svojou nevinou. Bohužiaľ, v nasledujúcich rokoch sa táto kauza nikam neposunula, a tak bola uzavretá s tým, že ak sa objavia nové skutočnosti, môže sa opäť otvoriť," povedal Beck, ktorý síce po udelení dištancu stratil akúkoľvek chuť do tenisu, no po niekoľkých mesiacoch bol odhodlaný sa do súťažného kolotoča vrátiť.

"Chcel som to urobiť stoj čo stoj, pretože som vedel, že na to mám," vrátil sa myšlienkami k turbulentnému obdobiu tenisového života Karol Beck, pre ktorého boli najväčšou oporou všetci tí, ktorí mu verili a po celý čas stáli pri ňom. Dopingová afére spôsobila v jeho sľubne naštartovanej kariére riadny škrt. Po návrate do súťažného kolotoča sa totiž už nikdy nepriblížil k 36. miestu na svete, kde figuroval krátko pred dištancom. "Pravda je taká, že čo sa týka výsledkov i výkonov, bol rok 2005 v mojej kariére najlepší. Keby ma v nej nepribrzdilo spomínané obvinenie, myslím si, že som mal na to, aby som to dotiahol medzi tridsiatku najlepších tenistov sveta. Ťažko však teraz polemizovať nad tým, čo by bolo keby. Isté je, že dopingová kauza urobila veľký škrt v mojej tenisovej kariére, no na druhej strane obrovským pozitívom bolo a je, že som počas toho obdobia spoznal moju súčasnú priateľku, s ktorou dnes máme doma šesťročnú dcérku Lauru," nepriamo potvrdil Beck platnosť starého-známeho porekadla "všetko zlé je na niečo dobré".

Dnes odovzdáva Beck svoje skúsenosti mladším. Je badať veľký rozdiel medzi jeho generáciou hráčov a tou súčasnou? "Určite áno. Keď som bol mladý ja, nebolo toľko telefónov a aplikácii v nich. A práve to všetko ovplyvňuje mladým ich celkový život. Tým pádom ich tréningy nie sú také, aké by mali byť, mentálne sú častokrát úplne inde. Preto sú aj mentálne omnoho slabší, dokážu sa veľmi rýchlo položiť, nevedia zabojovať a siahnuť na dno svojich síl. Dnes hrá možno veľa detí tenis dobre, no berú ho skôr ako výplň času, nechcú viac. Čiže, tá odlišnosť v porovnaní s mojou generáciou je naozaj výrazná," uzavrel Karol Beck.