Každoročne sa 11.11. v krajinách Britského spoločenstva národov oslavuje koniec prvej svetovej vojny. Tento prvý celosvetový konflikt zasiahol aj šport.

Pre narukovanie športovcov do armád sa rušili súťaže a podujatia a mnoho športovcov zomrelo priamo v boji.  Avšak šport sa, aspoň v rekreačnej podobe, preniesol na front.  Príkladom je futbalový zápas medzi  Nemcami a Škótmi počas tzv. „Vianočného prímeria“.

Po takmer polroku nekonečného  boja v priekopách  medzi dohodou a centrálnymi mocnosťami došlo k menšiemu zázraku.  Na viacerých miestach sa znepriatelené strany dohodli na uzavretí niekoľkodňového prímeria počas Vianoc 1914. To malo umožniť vojakom oddych a zároveň aj uprieť myšlienky na spomienky o svojich blízkych, s ktorými by strávili za iných okolností toto sviatočné obdobie.

K jednej takejto dohode došlo pri Francúzskom meste Armentières blízko hraníc s Belgickom, kde bojovali Škóti proti Nemcom. Počas prímeria sa vojaci oboch táborov stretli a popri rozprávaniu sa si začali vymieňať cigarety. Z ničoho nič sa jeden Škót objavil s futbalovou loptou v ruke. Následne si vojaci čiapkami označili brány a začali hrať futbalový zápas. Nemecký poručík Niemann si spomína, že sa hralo ťažko, keďže terén bol zamrznutý. „Veľa prihrávok išlo mimo, ale všetci, napriek únave, hrali dosť motivovane.“ hovorí Niemann. Došlo aj k vtipným situáciám. Keďže Škóti mali na sebe svoje povestné sukne, Nemci si vždy zakričali, keď zavial vietor a ukázal im Škótskeho súpera v Adamovom rúchu. Zápas po zhruba hodine zrušili vyššie postavený velitelia. Svojim podriadeným povedali, že sem prišli aby porazili Húnov, nie sa s nimi spriateliť.

A aký výsledok sa zrodil v tomto zápase? „Fritz porazil Tommyho 3:2 .“ tvrdí Niemann. Je otázne, či je jeho údaj pravdivý, ale každopádne nešlo o to kto vyhrá. Išlo o to, aby aspoň na chvíľu zabudli na utrpenia spojené s bojom na fronte. Tým si zaslúžia úctu.