Remíza s príchuťou prehry: Takýmto štýlom sa Slovensko na Euro ťažko dostane
Slovenská reprezentácia nezvládla dôležitý duel s Walesom. Ten bol totiž lepšie pripravený, kým my ľahko čitateľní.
Komentár Filipa Chudého
Každý zápas je dôležitý, ale tento domáci s Walesom bol možno aj úplne najdôležitejší v rámci postupového vývoja v našej kvalifikačnej skupine. Od jej vyžrebovania bolo totiž viac-menej jasné, že práve Bale a spol. sú náš najväčší protivník v ceste na európsky šampionát.
Od začiatku tvrdíme, čo aj realita potvrdzuje, že Chorvátsko z tejto skupiny proste musí postúpiť. Síce ju nemusí vyhrať, ale prinajhoršom druhé miesto si v nej vicemajstri sveta ukopú aj so zviazanými nohami. Reálne tak bolo v hre už len jedno postupové miesto. S Azerbajdžanom sa v postupovej hre nepočítalo ani zo slušnosti, s Maďarmi hlavne preto a ďalej sme v nej len my a Wales.
Hneď na úvod kvalifikácie sme hravo vyškolili Maďarsko (2:0) a následne prehrali v Cardiffe (0:1), čo iba potvrdilo papierové prognózy v postupovej otázke. A hoci naši južní susedia zamiešali karty domácou výhrou s Chorvátmi, ktorú podporili ďalšími šiestimi bodmi, pred mesiacom sme ich vrátili do reality. Navyše po výhre 2:1 v Budapešti sa v tabuľke vytvorila pre nás zaujímavá situácia, že ak doma porazíme Wales, a ideálne aspoň o dva góly, sme prakticky jednou nohou na Eure, keďže už by stačilo len doma poraziť Azerbajdžan.
Lenže namiesto vysnívaného stavu nastala smutnejšia realita. Remíza 1:1 síce nie je úplne zlá, ale po nej vieme, že musíme ísť vyhrať do Chorvátska. A keď si spomenieme, ako nás nedávno vycvičili, veľa optimistov asi nezostalo.
Remíza s Walesom bola zaslúžená. Pri troche šťastia sme síce mohli vyhrať, ale objektívne treba priznať, že náš súper si vypracoval viac situácií, ktoré smrdeli gólom. My sme síce mali výrazne lepšie držanie lopty a oveľa viac prihrávok, ale gólových šancí sme mali málo. Do dvoch sa v prvom polčase dostal Mak, čo je asi tak všetko. Zvyšok boli už len strely z diaľky, resp. náznaky hasila obrana súpera, ale nič z toho už nebola čistá šanca.
Také sme však my ponúkali súperovi stratami lôpt, čo sa opakuje už pravidelne a treba to urgentne riešiť. No nikdy to nevyriešime tým, že budeme čitateľnejší ako šlabikár pre piataka. Hneď po hlásení nominácie každý vedel, aká bude slovenská zostava a čo budeme hrať. Wales sa mohol jednoducho pripraviť a aj to urobil.
My sme pre zmenu absolútne nečakali, že v zostave bude útočná veža Kieffer Moore. Wales teda zvolil jednoduchý systém hry, vysoké lopty naňho a k tomu rýchle krídla. Výsledok? Dostali sme z toho gól, červenú kartu, celkovo nám to robilo problémy a dlhšie sme sa nevedeli dostať do hry. Mikrosúboj trénerov teda evidentne vyhral Ryan Giggs. Lebo celkovo s horším hráčskym materiálom dosiahol umnou taktikou potrebný výsledok.
Nášmu realizačnému tímu ukázal, že netreba sa báť robiť zmeny. Je síce na oko pekné, že sa snažíme hrať moderný futbal, ale v praxi nám to veľmi nefunguje. Spôsobuje nám to viac problémov ako úžitku. Zabíjajú nás hlavne naivné straty lôpt, po ktorých sa hrá súperom do otvorenej obrany veľmi dobre. Mimochodom, proti silnejším súperom, čiže tým, čo nie sú ťahaní zo štvrtého koša a nižšie, sme pod vedením Pavla Hapala prehrali zatiaľ prakticky všetky zápasy.
Výnimkou bola len výhra nad Ukrajinou 4:1, lenže tej už vtedy o nič nešlo, keďže postup v Lige národov mala zabezpečený. Pričom v tom stretnutí hral ešte Škrtel a na pozícii šestky bol namiesto Lobotku Greguš, čo je tiež dôležité spomenúť. Neprehrali sme síce ani teraz s Walesom, ale táto remíza má aj tak príchuť prehry, keďže sme potrebovali vyhrať.
To budeme musieť aj v Chorvátsku, lenže s takouto hrou to dosiahneme len veľmi ťažko. Ak chceme uspieť, musíme mať pevnú obranu a nerobiť zbytočné chyby. A oba tieto komponenty nám chýbajú. Vyriešiť sa to dá zmenou systému alebo nasadením inej typológie hráčov. Hlavne sa však nebojme robiť zmeny. Veď sa len pozrime, čo priniesla napr. Slovanu zmena z akože moderného štýlu futbalu na pragmatický. A takým dosiahol slovenský futbal všetky svoje úspechy. Nikto nehovorí, že máme hrať betón, len nemôžeme súperom uľahčovať zápasy čitateľnosťou pred nimi a chybami počas neho.