Rozhodcovia nemajú jednoduchú úlohu. Dá sa povedať, že nikdy sa nezavďačia všetkým a častokrát má minimálne jedna strana dojem, že bola ukrivdená. Potom prichádzajú urážky. Práve o nich dnes bude reč. 

Futbal sa nikdy nevyznačoval práve nóbl slovníkom, ale slovník, ktorému sú vystavovaní rozhodcovia v ligách po celom svete naozaj v momentoch nie je vyberavý. Pri pohľade na TOP 5 európskych líg je situácia najháklivejšia v španielskej La Lige. Denník Marca sa zameral na problematiku, ktorá je akoby schválne prehliadaná. Veď rozhodcovia si predsa zaslúžia vyčistiť žalúdok.

Diego Costa z Atlética Madrid sa nevyberavo pustil do hlavného arbitra, keď mu „sľúbil“ že vys*rie na jeho spro*tú matku. Bol vylúčený. Ousmane Dembélé z FC Barcelona zas bol poslaný pod sprchy po tom, čo arbitrovi odkázal, že jeho pískanie je „veľmi, veľmi zlé“. Aký je správny meter na posudzovanie nevyberaného slovníka? Zrejme neexistuje. 

Veď aj legendárny Johan Cruyff bol v roku 1977 vylúčený za to, že rozhodcovi povedal, že je sku*vysyn. Holanďan Patrick Kluivert hlavného arbitra v jednom zápase nazval bas*ardom. A vo vymenovávaní hráčov, ktorí sa týmto spôsobom previnili, by sme mohli pokračovať veľmi dlho. Eto´o, Denilson, Mascherano, Joaquín, Griezmann či Sergio Ramos.

„Nie všetko sa dá racionálne vysvetliť. Nemôžeme sa na ihrisku smiať, uberalo by nám to na serióznosti. Niektorí hráči si myslia, že sú psychológovia, nemôžete byť ku nim ale vždy priateľskí,“ hovorí Juan Andujar Oliver, bývalý rozhodca.

Legenda Realu Madrid a v súčasnosti tréner Fernando Hierro povedal rozhodcovi, že nemá „gule“. Griezmann zas arbitra počastoval tým, že píska ako „ho*no“.  V podobnom zmysle sa svojho času previnil aj Roberto Carlos.

Nebudeme si klamať, vo futbale nadávajú všetci. Česť výnimkám. Predovšetkým vo veľkých zápasoch vedia emócie poriadne vzplanúť. To ale nie je dôvod na to, aby morálka išla do úzadia. Ovládnuť sa vo vypätých momentoch je ale nesmierne zložité.

Niekedy to nevedia ani tí najväčší. Veď emócie už v minulosti vzplanuli aj Lionelovi Messimu, Cristianovi Ronaldovi či Neymarovi. Čím to ale je, že Španielsko rieši prípady urážok rozhodcov viac ako napríklad Anglicko či Nemecko?

Odpoveďou môže byť temperament. Španieli sú jednoducho Španieli a celá atmosféra okolo La Ligy je pomerne jedinečná. Samozrejme, nie je to dôvod na to, aby boli urážky akceptované, pričom rozhodcovia z Pyrenejského polostrova sú často právom kritizovaní za svoje výkony. Veď napríklad vyššie spomínaná červená karta pre Dembélého bola veľmi prísna.

Je dobré, keď si rozhodca nenechá skákať po hlave. Mal byť ale cit pre hru. Bolo by ideálne, keby tento trend urážok vymizol úplne, ale vzhľadom na povahu ľudskej nátury a emócie, ktoré najsledovanejší šport na svete prináša, je to nereálna požiadavka.