Bayern Mníchov musí opäť riešiť trénerskú otázku. Posledné udalosti toho však veľa načrtli a preto sa celá situácie mierne zamotáva. Isté však je, že návrat Guardiolu nie je práve najlepším nápadom. 

Komentár Timoteja Gašpera

Nebolo to tak dávno, kedy sme rozoberali odchod Carla Ancelottiho a následnú budúcnosť nerovnomerného Bayernu Mníchov. Po takmer presne dvoch rokoch sa situácia zopakovala, no tentokrát si kufre balil nemecko-chorvátsky tréner, Niko Kovač. Medzi ním a Ancelottim toho nebolo veľa spoločného, maximálne ak to, že za prvého asistenta mali obaja svojich rodinných príslušníkov. Zatiaľ čo skúsený Ancelotti zapratával do práce svojho syna, Kovača sprevádzal brat Robert, čo sa ale v oboch prípadoch ukázalo ako nie najlepšia alternatíva. Morálna, jazyková, psychická či iná podpora od najbližších na takejto pozícií je istotne príjemná, no obom spomenutým trénerom v tomto prípade unikol pravý význam role asistenta. 

Po skončení dočasnej pracovnej zmluvy s Juppom Heynckesom sa kormidla chytil Niko Kovač- mladý ambiciózny tréner, ktorý mal za sebou úspešné obdobie vo Frankfurte a chvíľu viedol aj chorvátsky národný tím. Vedenie Bayernu malo síce v hľadáčiku viacero mien, no po Guardiolovi či Ancelottim sa klubu i fanúšikom žiadalo trocha klasiky, ktorú mal stvárniť nemecky hovoriaci kouč s moderným pohľadom na dynamický futbal. Bayern síce pod Kovačom vyhral v prvej sezóne ligu i pohár, no treba podotknúť, za akých podmienok. V lige boli nevýrazní a v decembri strácali na Dortmund už 9 bodov, pričom prioritou je každoročne Liga majstrov. S tou sa Bavori rozlúčili už vo februári, kedy podľahli neskoršiemu víťazovi z Liverpoolu. Trofeje na chvíľu umlčali kritiku vezúcu sa s nestálu formou, hrou bez tváre či napätím a rozbrojmi v kabíne. 

Kovač to nezvládol, no to posledné, čo ešte spravil pre Bayern, bola spoluúčasť na príchode posíl ako Pavard, Hernandéz či Coutinho. Zlomovým mesiacom sa stal október, kedy sa Bavori prezentovali veľmi nevýraznou hrou, v druholigovom Bochume museli otáčať skóre, v lige vyhrávali ledva najtesnejšími rozdielmi a to určite nie vďaka Kovačovi, ale vďaka faktu, že každý hráč zo zostavy Bayernu patrí k svetovej špičke a proti nim stáli hráči s menším talentom i skúsenosťami. Mníchovskí za posledné obdobie stratili povesť mentálne silného tímu s dobrým usporiadaním, čoho dôkazom je únik viacerých informácií o interných záležitostiach. Bodkou za zlým obdobím boli zranenia Suleho a Hernandéza, no samozrejme prehra 5:1 vo Frankfurte. Kovača tak pod tlakom verejnosti i médií klub prepustil: „V tento moment je to najlepšie rozhodnutie, aké mohol klub spraviť. V Bayerne ostávam srdcom ako fanúšik,“ uviedol vo svojom vyjadrení Kovač. 

Klub prevzal nový asistent, Hans-Dieter Flick, ktorého rola mala spočiatku trvať len pár dní, kým si Bayern nenájde reálnu náhradu minimálne do konca sezóny. Prišla však výhra nad Olympiakosom v Lige majstrov a následne demontáž Dortmundu v pomere 4:0, pričom v oboch zápasoch ukázali hráči väčšiu zohratosť, dravosť či zodpovednejšiu hru po strate lopty. Z Wengera či Mourinha tak pomaly vzišlo a aktuálny stav napovedá, že do konca roka povedie tím práve Flick. Čo však v lete 2020? Erik ten Hag, Jose Mourinho, Thomas Tuchel a Pep Guardiola sú momentálne najhorúcejšie mená na zozname. V prípade Guardiolu si však treba uvedomiť, že aj po jeho odstúpení volal nejeden fanúšik. Pep je revolucionár, no už raz sa ukázalo, že jeho preformovanie hry nebolo pre Bayern nijak extra výnosné, keďže vyhrať DFB-Pokal a Bundesligu už nie je žiadnym úctyhodným rekordom. Keby sa Kovačovi darilo, na Guardiolu by si nik nespomenul, no teraz je znovu zle a každý si teda povie, zlatý Guardiola. Napokon sa ešte situácia môže vyvinúť tak, že z ten Haga či ostatných napokon vyhrá Hansi Flick, ktorý má teraz možnosť dokázať, čo v ňom je.