Baba Jaga sa udomácnil v československej MMA organizácii Oktagon a momentálne patrí medzi najpopulárnejších bojovníkov našej scény. Dôvodom je fakt, že je veľmi autentický a na nič sa nehrá. Rozhodli sme sa ho vyspovedať.

Vašek, nedávno vás fanúšikovia označili za najväčšieho “badass” československej scény. Súhlasíte s týmto označením?

Neviem, či mám toto označenie brať vážne alebo ako súčasť zábavy. Vzniklo to v Amerike medzi Diazom a Masvidalom. Pamätám si ako sa Masvidal bil nielen na zápasoch, ale aj na tlačovkách či po nich. A Diazovci? Obaja bratia sú osobitná kapitola. Sú to neuveriteľní bitkári, plus k tomu tá ich marihuana. Nemyslím si, že som „The baddest motherfu*ker“ československej scény, i keď spolu s Milanom Ďatelinkom k tomu mám zrejme najbližšie. Obaja sme sa bili, kde sa len dalo. Necítim sa tak a nemyslím si to o sebe. Nerobím zo seba nič špeciálne. Ľudia možno zo mňa niečo podobné cítia. Som však obyčajný chlapec, ktorý robí veci inak.

Bolo vaším pôvodným cieľom v Oktagone to, aby ste zbili Rašku? Aké ciele máte teraz?

Nebol to môj pôvodný cieľ. Jednoducho sa to stalo, k tomu nejaké reči a nezmysly a zrazu to prišlo. Vznikol zápas a bol som z toho nadšený, chcel som proti nemu nastúpiť. Ale že by sme k tomu smerovali, to sa nedá povedať. Ja som si chcel s Andrésom týmto spôsobom vyriešiť účty. To sa aj stalo a dnes je to uzavreté.

Najbližšie sa predstavíte v Ostrave. Naposledy vám hala v tomto meste venovala obrovské ovácie. Čomu to pripisujete?

Som „držka“, hovorím veci tak, aké sú. Nehľadám vhodné slovíčka. Deväťdesiat percent haly mi vtedy neverilo a ten zvyšok boli priatelia, ktorí verili, že ho porazím. Celý môj tím mi veril. Vliezol som tam, bučali na mňa. Keď som ho porazil, ľudia z toho boli paf. Aj ja sám som bol prekvapený. Skutočne som si to užil. Uzavrel som taktiež jednu životnú kapitolu a mohol som sa pohnúť ďalej. Bol to skvelý pocit a ľudia boli jednoducho „nezmysel“. Dovtedy som mal 1700 sledovateľov na Instagrame a deň na to nad osemtisíc. Bolo to jednoducho delo, ľudia mi písali. Bolo to aj tým, ako to Ondřej Novotný a Paľo Neruda predali – bitka o Ostravu. Boli tam emócie, bolo tam všetko. A dôležité je, že to nebolo hrané, ale skutočné.

Na sociálnych sieťach sa skloňuje váš prípadný zápas s Gáborom Borárosom. Išli by ste do toho? Čo by ste mu odkázali?

Tento zápas vznikol blbou náhodou. Tri roky dozadu som chcel bojovať proti Gáborovi, ešte keď bol v 84ke. Mali sme taký plán, ale nič z toho nebolo. Ja mám rád takéto vyhypeované zápasy. Nebudem hovoriť, že po tom túžim, ale z jednej strany by som to naozaj chcel. Myslím si, že keby sme sa dohodli na catchweight, bola by to neuveriteľná šou. Verím, že by sme urobili mega fight. Keď sa pozerám na Gábora, je naozaj silný. Ľudia sa na sociálnych sieťach priam zbláznili, cítia nadšenie a chcú tento zápas vidieť.

Vašou nástupovou piesňou je hit od Macklemorea a Donny Missal - Over it. Prečo tento výber?

Je to srdcovka, mám k tejto skladbe citové väzby a spája sa mi s ňou určitý príbeh. Vždy, keď som si vyberal nástupovku, mal som k nej príbeh. Ani neviem, čo mám k tomu povedať. (smiech) Je to srdcovka, púšťam si ju skoro každý deň. Tento song mi zoberie hlavu niekde úplne inam – hudobne aj textovo. Úplne sa v tom vidím. 

Baba Jaga. Netradičná prezývka, pod ktorou vás pozná celé Československo. Kde pramení jej vznik?

Vymyslel ju kamarát, ktorý mi robí oblečenie. Povedal mi, že som celkom „bubák“ a vznikla prezývka Baba Jaga. Nikdy som nepočítal s tým, že by ma poznalo toľko ľudí na Slovensku a v Česku. Zápasy som nikdy nerobil kvôli peniazom, robím to pre to, že tento šport milujem. A teraz ma ľudia zdravia a fotia sa so mnou. Vôbec nechápem, kam sme to dotiahli. Podľa mňa nie som úplne špičkový fighter a veľa bojovníkov by si zaslúžilo viac pozornosti, ale som nesmierne vďačný za to, ako to je.

Trúfli by ste si vyzvať Karlosa Vémolu, ktorý o vás hovoril na tlačovej konferencii po zápase storočia?

Nemyslím si, že som v pozícii, že by som ho mohol vyzvať a ani som ho nikdy nevyzval. Povedal som ale, že ak by chcel so mnou zápasiť, neváhal by som ani sekundu a zobral by som to. Ja ale pre neho nie som súper. Išiel by som do toho. Nemám, čo stratiť. Človek, ktorý nemá čo stratiť, je nebezpečný. Karlos by mal čo stratiť, i keď hovorí, že nemá, nie je to tak. Má. Ja som „no name“ a on je Terminátor. Sám o sebe pojem. Aj keby som vedel, že prehrám, išiel by som do toho a snažil by som sa to, čo najviac užiť. Nemyslím si ale, že je to momentálne jeho či mojou prioritou. Neviem, prečo si na mňa spomenul, keď sú v hre oveľa nebezpečnejší ľudia ako napríklad Milan Ďatelinka alebo Mazúch či Hošek. A on si spomenie práve na mňa? Blbosť, podľa mňa je to blbosť. 

Nie je tajomstvom, že ste nemali práve najlepší vzťah s promotérom Ondřejom Novotným. Viete nám to priblížiť?

Že by som mal s Ondrom zlé vzťahy sa nedá povedať, ale mal som pocit, ako keby ma nebrali príliš vážne. Že ma neberú medzi seba, že som iba taký chvíľkový bojovník. Mal som pocit, že ma nemá rád. Neotravujem ho s hlúposťami, keď je niečo potreba, tak mu napíšem. Ondřej Novotný s Paľom Nerudom dokázali niečo neuveriteľné. Za to, čo vytvorili si zaslúžia ohromný rešpekt. Oktagon je najlepšia organizácia v Československu a trúfam si povedať, že za chvíľu bude aj viac. Týmto pánom tlieskam a klaniam sa. Medzi sebou nemám nijakú zlú krv. Len si nie sme asi takí blízki ako sú s ostatnými bojovníkmi. Nevidím na tom nič zlé, sú to frajeri a to sa im musí nechať.

Pôsobíte veľmi pozitívnym dojmom a ľudia z vás cítia energiu. Cítite to aj vy?

Nie som stále pozitívny, nesmejem sa stále. Mám svoje muchy a svoje „lows“.  Niekedy sa necítim najlepšie. Ale keď prídem do haly a mám zápasiť alebo som na tlačovke, mám jednoducho dobrý pocit. Cítim sa dobre, cítim sa, že niekde patrím. Mám vnútorný pokoj a nič neriešim. V tej chvíli je všetko v pohode. Mám svoje chyby a nie som tak pozitívny, ako si každý myslí. Aj som to písal na svojich sociálnych sieťach. Keď som v hale, na všetko zabudnem a mám pred sebou iba fight a atmosféru. Nejdem totiž robiť niečo, čoho by som sa bál, ale niečo, čo ma baví. To je najviac pocit.

Ako by sám seba opísal Václav Mikulášek.

Keď mám v sebe dobrú energiu, rád ju rozdám. Neviem to vysvetliť, je to tak. Som úplne obyčajný chlapec, ktorý zažil nie práve najlepšie veci. Ale to, čím som si prešiel ma v konečnom dôsledku vytvorilo, vytvorilo to Babu Jagu. Som nohami na zemi, nie som nijaký topový bojovník. Je ďaleko lepších ako som ja. Ľudia mi píšu pozitíva, ale ja to vidím reálne. Dokým budem môcť robiť, čo ma baví, budem to robiť. A to je zápasenie. Som Baba Jaga a ešte chvíľu tu budem strašiť ľudí a niektorých aj vytáčať.