Za posledných sedem ročníkov prestížnej Ligy majstrov sa do finále v šiestich prípadoch prebojovali kluby z Britských ostrovov. Dokonca ročník 2007/2008 zažil v moskovských Lužnikách čisto anglické finále. V tohtoročnej edícií majú pred posledným kolom základných skupín anglické kluby takpovediac nôž na krku.

Skupina A, ktorá bola pred začiatkom súťaže prognózovaná ako skupina smrti, sa takou naozaj stala. Od žrebu bolo jasné, že dva špičkové kluby sa budú musieť zo súťaže porúčať. Čierneho Petra si vyžreboval v predstihu španielsky Villareal a zatiaľ má k nemu najbližšie aj Manchaster City. Ten musí vyhrať v poslednom kole nad už istým víťazom skupiny, Bayernom a dúfať, že Neapol zaváha v Španielsku.

Podobná situácia je v skupine E. Výhodou Chelsea však je, že osud má vo vlastných rukách. V poslednom kole sa stretne na vlastnom štadióne v priamom súboji o postup s Valenciou. Napokon relatívne v najlepšej východiskovej pozícií je minuloročný finalista, Manchester United. Ten pred posledným kolom základných skupín vedie skupinu C. Avšak, táto skupina je mimoriadne vyrovnaná. Len o skóre je na druhom mieste Benfica a na treťom mieste sa nachádza Basilej, ktorý má o bod menej ako vedúce duo. Práve na štadión st. Jacob-Park zamieri Manchester a varovaním mu musí byť domáca remíza s basilejčanmi, ktorú zachraňovali v nadstavenom čase po dvojgólovom náskoku po polčase. Ďalším výkričníkom pre United je fakt, že v skupine dokázali poraziť len rumunského majstra Otelul Galati.

Arsenal Londýn je jediný anglický klub, ktorý si zabezpečil postup a víťazstvo v skupine v predstihu. Posledný zápas v Pireuse s miestnym Olympiakosom bude už len potrebnou formalitou.

Všetko nasvedčuje tomu, že anglické kluby zažívajú v tomto ročníku menší útlm. Ale môže to byť momentálny útlm. Všetci majú šancu na postup a tento ročník môže zažiť takisto anglické finále. Anglická liga je podľa mňa najvyrovnanejšia a najkvalitnejšia liga na svete. Tým pádom aj najnáročnejšia. O absolútnu špičku môže bojovať viacero klubov – oba Manchesterské, Chelsea, liga je prioritou aj pre Tottenham (kvôli nej odsúva na druhú koľaj Európsku ligu), Arsenal, Liverpool, veľmi nepríjemným “nováčikom” v boji o pohárovú Európu je Newcastle. Zápasy v Anglicku sú jednoducho fyzicky náročné a keď k tomu pripočítame aj FA Cup a League Cup, je to množstvo zápasov. Jednotlivé kluby sú prešpikované reprezentantmi rôznych krajín, ktorí za rok nalietajú neuveriteľné množstvo kilometrov. Nejakým spôsobom sa všetky tieto faktory prejaviť musia. Prípad Manchester City je pre mňa samostatnou kategóriou. Tím, ktorý láka hráčov na platy, ktoré sa blížia k 200-tisícom(!) librám týždenne je tímom bez duše. V prvom rade je to absolútne choré a v druhom rade, potom si môžu hráči dovoľovať to,  čo si dovolil Tévez. Ale to je už na inú debatu.

Je určitým paradoxom, že Arsenal, ktorý sa zo začiatku sezóny trápil je jediným anglickým tímom, ktorý ma istý postup. Nikde však nie je napísané, že nemôže v súťaži skončiť ako prvý anglický zástupca. Netreba ešte hľadať dôvody v nejakých krízach alebo v úrovní národných súťaží. Futbalisti majú toho naozaj veľmi veľa. Ak si len zoberieme do úvahy Javiera Hernandéza, Sergia Agüera, Pabla Zabaletu, Luisa Valanciu, či Brazílčanov, ktorí hrávajú prípravné zápasy po celom svete, účasť v kvalifikácií či v priateľských zápasoch pre nich znamená tisícky nalietaných kilometrov. Myslím si, že ak by sa v najbližších rokoch  zopakovalo finále Ligy majstrov s takým prekvapujúcim obsadením ako v sezóne 2003/2004 (FC Porto – AS Monaco), bolo by to len vyvrcholením toho, že futbalisti sú považovaní za stroje. Ale samozrejme, je to len jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje dianie v kluboch a ich výsledky. S množstvom zápasov a nalietanými kilometrami sa to už, podľa mňa, preháňa do extrémov.