Niet pochýb o tom, že najsledovanejšou časťou olympijských hier je mužský šprint na sto metrov. Zaspomínajte si spolu s nami akým famóznym spôsobom vstúpil prakticky neznámy Jamajčan do atletickej i športovej histórie 16. augusta 2008.

Sobota, 16. augusta 2008. Celý svet očakával súboj “na život a na smrť“ o zlatú olympijskú medailu v behu na 100 metrov mužov. Usain Bolt, Tyson Gay či Asafa Powell ? To bola otázka. Postupne z nej však nečakane vypadol Tyson Gay, ktorý pohorel v semifinále. Ako sa neskôr ukázalo bol zranený, čo ho do značnej miery limitovalo. Ďalší dvaja megafavoriti do finále postúpili, Usain Bolt s maximálnym prehľadom. Do finále sa nedostal ani jeden Európan, zato však traja Jamajčania (Frater, Powell a Bolt), dvaja Američania (Patton a Dix) a reprezentanti Trinidadu a Tobaga (Burns a Thompson) plus jeden zástupca vtedajších Holandských Antíl (Martina).

Finálový beh priniesol hádam najpamätnejší pretek celej atletickej histórie. Najlepšie odštartovali Powell s Thompsonom, Usain Bolt zaspal na štarte a zdalo sa, že na víťazstvo bude musieť riadne zamakať. Na 40 metri však už stratu zmazal aby potom zázračne zrýchlil a oddialil sa súperom. Víťazstvo oslavoval už počas behu, začal rozhadzovať rukami a bil si do hrude na znak víťazstva. Pásku prebehol v novom svetovom rekorde  9,69 sekundy!  Vylepšil tým vlastný svetový rekord o tri stotiny. Mnoho ľudí sa pýtalo, či by to bolo pod 9.60, keby záver riadne dobehol. A to ešte nebolo všetko. Bežal s rozviazanou šnúrkou. Takýmto famóznym spôsobom zabehnúť čas, ktorý dovtedy patril len do videohier bolo neskutočné a úžasné. Na Jamajke sa stal v tých dňoch slávnejším ako jeho krajan Bob Marley. Média boli nadšené, Jacques Rogge, prezident MOV ho však kritizoval za spomínané predčasné oslavy ešte počas behu, keďže sa mu to javilo  ako nedostatok úcty k súperom. Prezident Medzinárodnej atletickej federácie sa ho však zastal.



V obrovskej eufórii sa zabudlo na ďalších medailistov. Richard Thompson išiel priam k kože vyskočiť, strieborná medaila bola pre neho porovnateľná s Boltovým zlatom. Čas 9,89 s bol aj jeho osobným rekordom. Na treťom mieste došprintoval výkonom 9,91 s “Američan v slnečných okuliaroch“  Walter Dix. Hádam najsklamanejšími finalistami bol štvrtý Churandy Martina z Holandských Antíl. Ani národný rekord 9,93s mu medailu nepriniesol. A piaty Asafa Powell si po finále sadol k reklamným panelom a so strnulým pohľadom v tvári sa prizeral oslavám na trati.



Bolo to najpamätnejšie finále všetkých čias. Čo Bolt vyviedol v ďalších disciplínach, na to si zaspomíname v druhej a tretej časti.