Pavel Hapal zasadol na lavičku slovenskej reprezentácie v októbri 2018. Jeho pôsobenie doteraz prinieslo zopár pozitív ale aj negatív, čo teda smeruje k záveru, že stále nie je jasné, či je správnou respektíve nesprávnou voľbou pre slovenských Sokolov.  

Komentár Timoteja Gašpera 

Po odchode Jána Kozáka visel vo vzduchu veľký otáznik ohľadom mena nového trénera, ktorý sa ujme nesmierne náročnej pozície. A čo má byť vlastne na práci za 15 000 eur mesačne také ťažké? Pavel Hapalprišiel k národnému tímu bez skúsenosti z trénovania seniorskej reprezentácie, musel sa v krátkom období zžiť s mužstvom, pripraviť ho na náročnú kvalifikáciu, precízne uvážiť každé nominované respektíve nenominované meno a čo viac, z viacerých strán prichádzali ohlasy, že on nie je tým správnym trénerom pre našu reprezentáciu. 

Meno Pavel Hapal však nebolo pre ucho slovenského fanúšika neznámou, keďže práve on stál za úspešným obdobím našej reprezentácie do 21 rokov. Názory na jeho angažovanie sa samozrejme rozdeľovali na pozitívne a negatívne, no z realistického uhla pohľadu si treba priznať, že v októbri 2018 nebol na trhu dostupný tréner, ktorý by komplexnejšie spĺňal požiadavky futbalového zväzu. Aj keď J.Kozák presadzoval na post trénera Štefana Tarkoviča, ťah s mladším Hapalom mal byť signálom zmeny a novej vlny. 

Hapal začal prakticky od začiatku preferovať svoj štýl a ciele, ktoré sa výrazne líšili od postupov J.Kozáka. Do hry nasadil mená ako Zreľák, Hancko, Bero, začal viac zapájať Dudu a Slováci si z prvého zápasu pod novým trénerom viezli výhru 4:1. Ovácie a chvály, že konečne moderný tréner. Keďže v nasledujúcom a našom záverečnom zápase Ligy národov sme Česku podľahli najtesnejším rozdielom, uplatnil sa klasický slovenský vzorec = Fandí sa dovtedy, kým sa vyhráva. Oči internetových aj ostatných odborníkov a „odborníkov“ sa však upriamili na veľkú métu, začiatok kvalifikácie na EURO 2020.

Už uvedený slovenský vzorec sprevádzal Pavla Hapala počas celého priebehu kvalifikácie, v ktorej sa naša krivka výkonnosti a najmä Hapalovej obľúbenosti kolísala zhora nadol prakticky po každom polčase. Slováci ukončili kvalifikáciu so štyrmi výhrami z ôsmich zápasov, v ktorých sa samozrejme dalo vyťažiť viac, ale určite aj menej. O možnej účasti na EURE sa malo rozhodovať v týchto týždňoch, no z dôvodu pandémie sa celý turnaj presunul na leto 2021. 

Hapalove plusy: Aby však v konečnom dôsledku bolo jasné rozlíšiť, či Hapal je alebo nie je správnym koučom, treba sa na jeho konkrétne počiny pozrieť z bližšej perspektívy. Len si osviežme pamäť, koľko ton kritiky sa na jeho osobu vznieslo po tom, čo do nominácie zaradil Roba Boženíka. Mladý útočník si pri svojom debute proti Jordánsku otvoril reprezentačný strelecký účet a od zápasu v Azerbajdžane bol našim ofenzívnym symbolom. Tri góly, aktívny pressing a bojovnosť- tieto plusy spravili z Boženíka jednu z popredných postáv našej kvalifikácie- a to vďaka Hapalovi a jeho odvážnemu mysleniu a citu pre potenciál. 

Ďalej nemožno zabudnúť na vec, ktorá televíznemu fanúšikovi častokrát uniká. Po výprasku a lekcii od vicemajstrov sveta dokázal Hapal psychicky pripraviť tím na vonkajšiu náročnú výhru v Maďarsku, kde naši chlapci ukázali srdce a skvelý tímový výkon. 

Spolu je Hapal pri slovenskom futbale už päť rokov a mnoho hráčov, s ktorými pracoval vo výbere do 21 rokov, sa dostáva aj do prvého tímu, kde ich adaptácia trvá vďaka jeho schopnosti práce s mladíkmi oveľa rýchlejšie. Hapal sa nebojí nominovať aj mená, v ktorých drieme veľký potenciál. Bojí sa však ich zapojenia, no o tom nižšie. Všeobecne sa dá konštatovať, že rodák z mesta Kroměříž je flexibilný a pracuje aj s modernými postupmi, čo sa o Kozákovi úplne nedalo tvrdiť. 

Veľká kritika na jeho osobu je napríklad za nemennú zostavu, čo je však vec dvoch názorov. Na jeho obranu, Slovensko nemá v portfóliu desiatky kvalitných futbalistov, z ktorých sa dá pred každým reprezentačným termínom vyberať. Máme skúsených kvalitných aj mladých kvalitných hráčov, no ich počet sa nerovná ani počtu potrebnému pre zloženie základnej zostavy. O tom však v nasledujúcich riadkoch

Hapalove mínusy: Tak ako má každá minca dve strany, tak má aj Hapal svoje negatíva. Slovensko sa pod jeho vedením stalo jedným z najľahšie čitateľným mužstvom v Európe. Stále rovnaká zostava, ktorej súčasť tvoria aj hráči, ktorí v kluboch v lepšom prípade ohrievajú lavičku. V dnešnom futbalovom svete je podrobná analýza súpera vďaka dostupným technológiám samozrejmosťou, čo slovenským súperom dáva výhodu ešte pred výkopom. Ľahko sa dá zistiť ako bránime, útočíme, prechádzame z defenzívy do protiútoku a tak ďalej. V tejto veci je však nutné dodať vyššie uvedené, že proste niekedy nie je na výber. Potom sa nemožno čudovať, že sa v niektorých zápasoch nevieme dostať k lopte. V tejto veci je však nutné dodať vyššie uvedené, že proste niekedy nie je na výber

Čo majú spoločné Martin Valjent, Matúš Bero, Ján Greguš, Patrik Hrošovský, Lukáš Haraslín a možno aj ďalší? Vo svojich kluboch im patrí dôležitá pozícia, majú zápasovú prax a aj výrazné kvality, no v reprezentácií sa napriek tomu na ihrisko pozrú maximálne pri rozcvičke alebo v posledných minútach zápasu (väčšinou, keď už je zle a zároveň rozhodnuté). Hapal si z nejakého dôvodu drží svoju koncepciu na rovnakých hráčoch, ktorých kvality sú však na ústupe.

Záver:

Dva negatívne aspekty majú v konečnom dôsledku možno niekedy oveľa horší dopad ako štyri pozitívne, no vo všeobecnosti si dovolím tvrdiť, že Pavel Hapal je tým správnym trénerom pre Slovensko. V našom štáte je však náročné byť úspešným a zavďačiť sa ľudom, zvlášť v prípade, ak sa jedná o populárny šport.