Slovan by získal titul aj so svojím béčkom: Pre skutočný úspech sa musí zlepšiť
Bratislavský Slovan oslavuje majstrovský titul. Ten však bola povinnosť získať, vysvedčenie dostane až v pohárovej Európe.
Komentár Filipa Chudého
ŠK Slovan Bratislava úplne zaslúžene obhájil titul, hoci skrátený ročník urobil súťaž neregulárnou. Belasí by však takmer určite triumfovali, aj keby sa dohrala sezóna v pôvodnom formáte.
V predsezónnej prognóze sme napísali, že získať titul je pre Slovan povinnosť, nie úspech. A vo Fortuna lige iba ťažko nájde súpera, ktorý ho v dlhodobej súťaži prekoná, keďže na naše ligové pomery má najlepší a najširší káder. Uhádnuť majstra momentálne naozaj nie je žiaden problém. Hlavným dôvodom je to, že belasí aktuálne nemajú konkurenciu, čo je škoda nielen pre súťaž, ale aj pre nich.
Nemožno však tvrdiť, že by Slovan ušiel súperom (iba) vlastnou zásluhou, to v žiadnom prípade. Pravda je smutnejšia, to zvyšok štartového poľa šiel kvalitou nadol, že nie je majstrovi ani len trochu konkurencieschopný. Veď Slovan mal takto káder zložený už v sezóne 2017/18, ale titul nezískal. Triumfoval Spartak Trnava, pričom najdlhšie s ním držala krok v majstrovských pretekoch Dunajská Streda, ale už dve kolá pred koncom bolo rozhodnuté, kto bude „El Maestrom“.
Následne Spartak potvrdil kvalitu v pohárovej Európe, keď v nej vytvoril slovenský bodový rekord, ktorý môže vydržať dlhé roky. V malom Ríme však odvtedy nastali obrovské a opakované zmeny. DAC tiež nie je taký silný, ako bol dva roky dozadu. Za trénera Rossiho mal najvyššiu kvalitu v novodobej ére klubu, ale skúsení nosní hráči tiež odišli a s mladými ťažko pomýšľať na titul. Žilina ustúpila z majstrovských cieľov a prešla na biznis model, Trenčín hrá druhú sezónu za sebou o záchranu, Ružomberok stavia na odchovancoch a zvyšok je v hre o popredné priečky aj zbytočné spomínať.
Proste teraz neexistuje mužstvo, ktoré by slovanistov čo i len ponaháňalo. Dokonca si dovolíme napísať, že keby hrala v tejto sezóne za belasých ich lavičková zostava, titul by tiež s prehľadom vyhrala. Aj z toho dôvodu nemožno hovoriť o úspechu, ale len o splnenej povinnosti. Vysvedčenie dá až pohárová Európa, teda vlastne ako každému nášmu majstrovi.
Dobrou správou je to, že už teraz je isté, že Slovan bude v 1. predkole Ligy majstrov nasadený, horšou to, že túto výhodu bude mať iba pri prvej prekážke. Preto bude potrebovať veľké šťastie na žreb, čiže také, aké mal pred rokom, keď trikrát zo štyroch možností chytil najslabšieho možného súpera a vo štvrtom prípade rozglejeného. Hoci ani to nemusí byť výhoda, viď Sujteska Nikšič… Žreb však bude v novom ročníku obzvlášť dôležitý, keďže sa bude hrať len na jeden zápas.
Ak sa však Slovan chce dostať do LM, resp. aspoň skupiny Európskej ligy, musí zlepšiť útok aj obranu. Hlavne defenzíva však môže byť otázna. V našej lige ju totiž skoro nikto nedokáže preveriť, preto si niektorí môžu myslieť, že je dobrá. Ako sa však ukázalo, keď na ňu trochu zatlačíte, ako to urobili žilinskí dorastenci v sobotu, hneď sú z toho dva góly v belasej sieti. Nehovoriac o tom, že Slovan si v skupine EL nedokázal ani raz udržať čisté konto a mal priemer až 2,17 inkasovaného gólu na zápas. Pre porovnanie, Trnava si v skupine trikrát udržala čisté konto.
Z toho jasne vyplýva, kde musia najviac zamakať. Protiútoky majú zvládnuté celkom dobre, len treba doladiť detaily s novými hráčmi (Weiss a útočníci). A keďže do plných hrať v rozhodujúcich predkolách určite nebudú, preto sa treba zamerať na zlepšenie defenzívy. Ak sa Slovan naučí, ako udržať nulu vzadu v ťažkých dueloch, nie iba vtedy, keď na vás súper ani neútočí, jedine potom môže pomýšľať na skutočný úspech.
Na záver ešte pochvala pre trénera Jána Kozáka ml., ktorý urobil veľmi dobrú prácu. Prišiel totiž do rozbehnutej sezóny, keď mužstvo prebral až po 1. ligovom kole, aj to za zvláštnych okolností, keď jeho predchodca Vladimir Radenkovič sa odpísal vlastne sám kvôli srbsko-kosovským problémom. Odviedol však výbornú robotu a vtlačil mužstvu svoju pečať.