Slovenský šport pochovali iní už dávno: Matovičovci nech ho vzkriesia a nie zakopú
Fanúšikovia na Slovensku hovoria o hrobároch športu, kluby a súťaže bijú na poplach, lenže problémy sú tu už roky a nie iba cez koronu. Kto to konečne zmení?
Komentár Filipa Chudého
Športová obec na Slovensku sa búri, keďže sa jej nepozdávajú prijaté opatrenia v zamedzení šírenia nového koronavírusu. „Čerešničkou na torte“ sú aktuálne návrhy Pandemickej komisie vlády SR, ktoré by mali platiť od októbra. Treba však upozorniť, že ešte nie sú schválené, preto neprekvapia menšie úpravy (aby sa mohlo vôbec hrať), hoci radikálnu zmenu asi čakať nemožno.
Nebudeme sa pliesť epidemiológom do roboty, veď určite to nerobia preto, aby všetkých naštvali, ale aby krajinu chránili. Aj keď asi každý má na celú pandémiu vlastný názor. Pozrime sa na to zo športového hľadiska.
Jednotlivé (hlavne kolektívne) športy hovoria, že ich najnovšie návrhy opatrení zničia. Tu budeme trochu protirečiť, pretože (nielen) táto odnož športu na Slovensku je už dlhšie prakticky zničená. A je to zásluha skoro všetkých vlád SR a funkcionárov od samostatnosti, pričom hlavne ostatných približne 20 rokov bolo z tohto hľadiska na nič, hoci skôr by to vystihol pejoratívnejší výraz.
Prežíva naozaj len pár klubov, a to vďaka majiteľom, ktorí do toho pchajú pre potešenie vlastné peniaze. Veď väčšina športových klubov v olympijských kolektívnych športoch na Slovensku má amatérsky či poloprofesionálny štatút. A to hovoríme o prvoligistoch! Veď sa pozrime, ako postupne padala hádzaná, volejbal, basketbal, vodné pólo atď. Týka sa to aj futbalu a hokeja, hoci tí sa držia na profesionálnej úrovni ešte zubami-nechtami. Lenže bežní hráči v našej lige určite nezbohatnú na celý život, ako si niektorí namýšľajú, skôr len prežívajú z výplaty do výplaty.
Za toto (zatiaľ) súčasná vláda takmer nemôže, to je vizitka predchádzajúcich od mečiarovcov po pellegriniovcov. A tiež celej športovej obce, že nechala so sebou zametať. Preto označenie hrobári športu by malo byť skôr brané na dlhšiu časovú os. Na matovičovcoch bude to, aby konečne športu na Slovensku dali jasný systém a dostatočnú podporu. Hoci je vážne na zamyslenie, či je to ich aspoň sekundárnou prioritou. Ak to však urobia, budú velebení aj budúcimi generáciami. Ak nie, zaradia sa do zástupu ich predchodcov na smetisku dejín.
Systémové riešenie na dlhé roky je naozaj oveľa dôležitejšie, ako to, koľko divákov bude zajtra v hľadisku. Ale ani to netreba podceniť. Pri všetkej úcte, ak môžu byť otvorené obchody a nákupné centrá, kde sa každý deň premelú tisícky ľudí, potom povolenie napr. kapacity 50 percent s dodržiavaním rozostupov medzi sedačkami je úplne legitímna požiadavka.
Navyše, neklamme si, pri súčasnej situácii (keď sa ľudia ešte boja) by to úplne stačilo na pokrytie záujmu. Trochu by na to doplatilo maximálne možno päť klubov v celej krajine, ak vôbec toľko. Inde by priemerné návštevy v tejto korona sezóne určite nedosahovali polovicu kapacity športoviska.
Ak však epidemiológovia vyhodnotili, že šport je vážny problém, v poriadku, ale treba urobiť aj B. A to sú kompenzácie zo strany štátu za ušlý zisk, ktoré vládne nariadenia spôsobili. Tu však treba zdôrazniť, že iba za vládne, nie že si niekto bude chcieť dať preplatiť svoju neschopnosť. Narážame tým na tých, ktorí si na jar rýchlosťou blesku sami odhlasovali zrušenie súťaží a potom vyplakávali, že nemali zisky za play-off. Za to štát nemôže. Aj teraz sa totiž evidentne ukazuje, že sezóny v jednotlivých športoch sa dohrať dali. Aktuálne máme vyššie čísla ako kdesi v marci či apríli a hrá sa…
Kompenzácia zo strany štátu by sa dala veľmi jednoducho vypočítať. Stačilo by pozrieť do účtovníctva klubov, že koľko predali vstupeniek a aký mali zisk z jedného zápasu, čiže reálne čísla. Takto by aspoň vypadli tí, čo si na vstupenkách robili „čierny biznis“. Inak povedané, kompenzácie by dostali iba poctiví, ergo tí, čo si to zaslúžia.
Pozitívne je to, že športová obec začína čoraz hlasnejšie búchať na vládne dvere. Verme, že tie sa otvoria dokorán. A buď sa pustia fanúšikovia na tribúny, alebo prídu kompenzácie, pričom lepšia by bola prvá možnosť. Nehovoriac o vládnej pomoci pre celý slovenský šport, hoci to by sa malo riešiť v najbližších dňoch. V každom prípade však oveľa dôležitejšie bude to, aby sa v slovenskom športe nastavil systém, v tom nám všetky okolité krajiny utiekli. Keby sme ho mali dávno, teraz nehovoríme o existenčných problémoch, len o ťažšej dobe.