Ivan Kmotrík ml. mal dosť času: Slovan potrebuje výmenu funkcionárov!
Bratislavský Slovan nepotreboval nového trénera, v klube sú potrebné iné zmeny. Už nemôže byť náhoda, že päť rokov za sebou robia v pohárovej Európe hanbu.
Komentár Filipa Chudého
Ivan Kmotrík ml. pôsobí v ŠK Slovan Bratislava približne desať rokov, ale nekorunovaným šéfom je od leta 2015. Vtedy úplne z klubových štruktúr odstavil(i) Dušana Tittela, ktorý bol nahradený Richardom Trutzom. A s ním to junior vo dvojici ťahá doteraz. Na pripomenutie, táto klubová revolúcia sa udiala po konci „belasých“ v 3. predkole Európskej lige (EL) na štíte Krasnodaru. Treba podotknúť, že bez hanby, pričom ruský tím v tej sezóne potvrdil veľkú silu aj neskôr, veď vyhral skupinu EL pred Dortmundom.
Odvtedy si však v každom pohárovom lete ušil Slovan z hanby kabát. V roku 2016 vypadnutie po „trojke“ od lotyšskej Jelgavy. V roku 2017 vystavilo stopku Lyngby, ktoré v tej sezóne vypadlo do druhej dánskej ligy. Rok 2018 bol bohatší, najprv prehra na Malte s Balzanom a následne „štvorka“ s Rapidom Viedeň. Bonbónik priniesol rok 2019 v podobe vypadnutia so Sutjeskou Nikšič. Mimochodom, Slovan je stále jediný, koho tento čiernohorský klub dokázal v Lige majstrov či EL vyradiť. Rok 2020 priniesol výlet do Klaksvíku a totálnu hanbu v Kuopiu.
Čo sa týka prestupovej politiky, napočítali sme za to obdobie duu Kmotrík ml. - Trutz doteraz 55 nákupov, čiže priemerne angažovali akoby každú sezónu novú polovicu kádra. Pričom pri spätnom pohľade na tie mená prišlo opäť chytanie sa za hlavu, koho oni dokázali priniesť… Odchodov bolo viac, keďže sa púšťali preč hlavne vo veľkom odchovanci, čo je ďalšia dlhodobo kritizovaná vec voči tomuto vedeniu. Koľko to spolu činí vyhodených miliónov eur na prestupové čiastky, platy hráčov a ďalšie kompenzácie, to si netrúfame odhadnúť. Ale určite to bude veľmi slušná osemmiestna suma.
Mladý Kmotrík si hneď na úvod svojej vlády doniesol aj trénera z Cypru menom Nikki Papavasiliou. Keď ho po roku vyhodili, chvíľu ťahal káru Vladimír Koník, aby prišiel Srb Ivan Vukomanovič. Po ňom prevzal štafetu Martin Ševela, ktorý ako jediný v histórii Kmotríkovcov prežil v Slovane pohárové leto. Ale len jedno… Epizódu so Srbom Vladimirom Radenkovičom prerušil Ján Kozák ml., resp. skôr srbsko-kosovské problémy… Nedávno prišiel Slovinec Darko Milanič. Trénerských výmien by bolo veľa aj na desať rokov, v Slovane to stihli za polovicu času.
Hlavne výmena Kozáka ml. nedáva(la) žiadny zmysel už od prvých chvíľ. Chabé zdôvodnenie iba podporilo pochybovačné reči a pohárová realita tomu dáva počiatku.
Syn bývalého reprezentačného trénera získal double a uspel v pohárovej Európe. Mužstvo viedol v 52 zápasoch, z toho 38 ich vyhral a po sedem remizoval a prehral. Pričom jedna remíza bola vlastne víťazstvo po penaltovom rozstrele nad Trenčínom a ďalšia cenná s Bragou. Zo sedmičky prehier bolo až päť proti kvalitným klubom (PAOK, Besiktas, Braga a dvakrát Wolves). Zvyšné dve boli v lige. Prvá v Dunajskej Strede tesne po postupe do skupiny EL a druhá nedávno v Zlatých Moravciach, keď slovanisti šetrili hráčov pred Faerskými ostrovmi…
Čo chcel Slovan, resp. lepšie povedané Kmotrík ml., ešte viac? Odpoveď je možno taká, že trénera, čo si do toho dá hovoriť… Zo športového hľadiska to bol možno aj najväčší omyl juniora, hoci výber je mimoriadne bohatý.
Aký bol problém, že Slovan prehral s ViOn-om? Pozrite si jeho káder, a zistíte, že to je jeden z mála tímov v našej lige, ktorý sa pred Slovanom nepokaká. Veď viacero jeho hráčov má toho za sebou viac a stále aj vyššiu kvalitu ako mnoho „belasých“. Preto absolútne neprekvapuje, že pozmenenú zostavu nášho majstra porazili. Že výkon pri víťazstve nad Trenčínom nenadchol? Veď po nútenej karanténe a psychickej rane bolo vôbec umenie, že vyhrali! A že sa trochu natrápili v Beluši? Ale postúpili!
Mimochodom, výkon slovanistov na pôde tohto popredného treťoligistu, ktorý keby mal vybudované zázemie, mohol nedávno postúpiť do druhej ligy, bol vlastne ešte pomaly ódou na futbal oproti tomu, čo nasledovalo. Väčšinu zápasu proti Trnave a celý duel aj s predĺžením v Kuopiu bolo to najhoršie, čo sme v podaní Slovana videli od Sutjesky, ba možno ani tam to nebolo také zlé.
Slovanisti boli takmer stále stiahnutí, skoro žiadne napádanie. Robili neskutočne veľa chýb pri výstavbe hry, čo platí zvlášť o všetkých stredopoliaroch. Abena bol mimo celý čas, Bajrič akoby na ihrisku ani nebol, to sa týka aj krídiel. Medved dal gól, ale nebolo ho vidieť. Pauschek aspoň odvrátil nejaké centre. Greif čosi chytil, hoci s centrami mal opätovne veľké problémy. Obstojne hral De Marco, asi najlepší hráč Slovana. Celkovo to však bolo veľmi zlé a statické.
Bolo tam množstvo systémových chýb, čo je vizitka trénera bez ohľadu na dĺžku pôsobenia, pričom najvypuklejšia sa ukázala pri vyrovnávajúcom góle. Vtedy bol Slovan vo vlastnom pokutovom území s menším počtom hráčov ako súper! Prečo nehral kapitán a základný pilier Božikov, ktorý je najlepším hráčom Slovana za ostatné tri roky? Hádam nie preto, že slovinský tréner uprednostnil slovinského stopéra, ktorému na transfermarkete pri mene svieti (asi úplnou náhodou) rovnaká manažérska agentúra…
Počas päťročnej éry mladého Kmotríka získal Slovan päť trofejí (dva tituly, tri poháre), ale to je vzhľadom na finančnú priepasť medzi klubmi našej ligy málo. Navyše domáce trofeje musí získavať povinne, to nie je úspech. „Belasí“ ho môžu vlastne dosiahnuť len v pohárovej Európe. Lenže už päťkrát za sebou urobili hanbu sebe a tiež Slovensku. Trochu to zachránil len mladý Kozák, lebo on má najväčšiu zásluhu na minuloročnom postupe do skupiny EL. Pričom si treba povedať, že to bola skôr náhoda, ako vyústenie kvalitnej systematickej práce.
Ak by totiž taká bola, Slovan je už dávno pravidelný účastník európskych skupín. Namiesto toho končí v úvodných predkolách na papierovo slabších súperoch. Čo z toho vyplýva? Že sa musia stať zmeny na riadiacich funkcionárskych postoch. Hráčskych už bolo veľa, trénerských tiež, zostáva teda už len tretí vrchol klubového trojuholníka.
Ivan Kmotrík st. je úspešný podnikateľ, hoci mnohí ho vidia v rôznom svetle, ale to je teraz vedľajšie. Určite by však nedosiahol úspech, pokiaľ by mu jeho firmy riadili neschopní manažéri. Otázkou je, či by nejaký manažér v niektorej jeho firme vydržal päť rokov s takými výsledkami, aké má jeho syn v Slovane. Odpovedzte si každý sám.
Aby sme nechodili okolo horúcej kaše, Ivan Kmotrík ml. mal dostatok času, aby posunul klub na európsku úroveň, lenže to sa opakovane nedarí. Slovan nepotreboval výmenu trénera, náš najslávnejší klub potrebuje výmenu na funkcionárskych postoch, ktoré riadia klub zo športovej stránky. Ideálne by bolo, aby to prevzali klubové legendy s jasnou víziou. Kandidáti by sa našli. A Kmotríkovci nech sa na to pozerajú z majiteľskej lóže, bez zásahov do športovej zložky klubu. Potom je šanca, že by sa na Tehelné pole po rokoch opäť vrátila futbalová radosť v podobe skutočných úspechov.