Zmena trénera mala prísť výrazne skôr: A rady SFZ sa neprefúknu?
Prievan v slovenskom futbale by sa nemal robiť iba pri tréneroch. Tých by sme si skôr mali začať poriadne vychovávať, veď reprezentáciu nemá kto pomaly viesť.
Komentár Filipa Chudého
Takmer presne po dvoch rokoch má slovenská futbalová reprezentácia nového trénera. Lepšie povedané staronového a možno len dočasného, hoci druhé konštatovanie nakoniec platiť nemusí. Faktom je však to, že nástupcom Pavla Hapala sa stal vlastne jeho predchodca Štefan Tarkovič, keďže práve bývalý asistent Jána Kozáka st. viedol náš národný tím po abdikácii úspešného trénera v zápase vo Švédsku.
Náhly koniec Hapala vo funkcii trochu prekvapil, pretože keď to s ním predstavitelia Slovenského futbalového zväzu vydržali až do tohto mesiaca, zdalo sa, že ešte jeden „záchranný“ mu dajú. Aj ich však zrejme omrzelo pozerať sa opakovane na bezduché výkony národného výberu a počúvať stupňujúcu sa kritiku.
Ak by však hodnotili športovú stránku včas, potom bol Hapal na odstrel hneď po neúspešnej kvalifikácii. Veď už takto pred rokom bolo zrejmé, že reprezentácia stagnuje a sú v nej zrejmé a hlavne neriešené systémové a personálne problémy. Za predpokladu, že by sme boli len trochu v dobrej športovej forme, na Euro by sme museli z našej skupiny postúpiť bez väčších problémov. My sme však opäť iba riešili „obľúbenú“ postupovú matematiku, že čo všetko sa musí stať…
Pri spätnom pohľade zistíme, že SFZ mal teda konať oveľa skôr, pričom by mali dostatok času na hľadanie nového trénera a ešte aj on priestor na spoznanie situácie. Takto absentuje oboje, nuž bola z logického pohľadu voľba len jedna. Veď pomaly ešte skôr ako SFZ oznámil odvolanie Hapala sa vedelo, že jeho nástupcom bude Tarkovič a že ide iba o dočasné riešenie. Zväzový prezident Ján Kováčik oznámil, že zatiaľ do konca novembra.
Či to je dobrá voľba, rozlúšti až čas. Povedzme si na rovinu, horšie vyzerať národné mužstvo už nemôže. Postup na Euro musí byť v tejto chvíli jednoznačný a jediný cieľ, hlavne keď je Severné Írsko priechodný súper. Toto je jediná priorita slovenského futbalu, ktorá nám v roku 2020 vlastne zostala. Záchrana v Lige národov je iba na úrovni senzácie, očakávaný zostup by teda nešiel na vrub Tarkoviča a spol., hoci mužstvo povedú počas tretiny súťaže.
Zaujímavé je, že už teraz sa skôr hovorí o tom, kto bude nástupcom Tarkoviča, ten má teda u mnohých evidentnú „dôveru“… Faktom však je, že v krátkom čase potrebujeme oficiálneho trénera, nie iba dočasného. Pretože ešte pred Eurom sa v marci 2021 začne kvalifikácia na MS 2022, pričom môže ísť rovno o trojzápas, ak budeme v šesťčlennej skupine. A hádam netreba zdôrazňovať, aký je štart do kvalifikácie a zvlášť pre Slovensko dôležitý. Keď sme ho totiž v minulosti nechytili, nikdy sme stratu nedobehli. My skôr potrebujeme náskok, aby sme to v závere nepokazili…
Ak však postúpime na Euro, Tarkovičovi sa ťažšie budú dávať kopačky, no bodaj by nastal tento „problém“. V každom prípade zostáva otázkou, či je správnou voľbou pre slovenskú reprezentáciu. Tým nespochybňujeme jeho erudovanosť, len si nie sme istí, či má dostatočne tvrdú ruku, akú na niektorých slovenských hráčov evidentne treba.
Aby sme správne vybrali nového trénera, musíme si najprv zadefinovať, čo potrebujeme. A keďže pri slovenskom národnom tíme priniesla úspech prirodzená a nie vynútená tvrdá ruka, z ktorej mali hráči rešpekt, treba nám takú voľbu. Samozrejme, v kombinácii s trénerskými schopnosťami a ešte to musí pre dobro veci prijať aj verejnosť. Smutné však je to, že takých okrem Kozáka st. a Vladimíra Weissa st. nemáme. Prvý menovaný trénerskú kariéru už skončil (hoci nikdy nehovor nikdy) a druhého v prípade postupu Gruzínska na Euro asi ťažko pustia. Nehovoriac o tom, že prezident Kováčik so zväzovou partiou ho vlastne z kresla dostali, čiže by bolo paradoxné, ak by ho angažovali späť.
Mnohí hovoria mená Adrián Guľa či Martin Ševela, no tí sa ešte musia veľa o trénerskej práci naučiť, aby sme mohli tvrdiť, že sú to správne a nespochybniteľné voľby. Guľa nedávno viedol 21-ku a úspech nám to neprinieslo, skôr naopak, odštartoval najhoršiu kvalifikáciu tohto slovenského výberu za dlhé obdobie. Ševela je oproti nemu takticky podkutejší, čiže z toho pohľadu vhodnejší, ale radšej ešte nech sa učí a zbiera skúsenosti. Veď trénerom národného tímu môže byť aj o 10-15 rokov, keď bude na tom kvalitatívne lepšie, lebo skúsenosti sa nedajú nahradiť elánom.
Spomína sa aj Pavel Vrba, ktorý by spĺňal viaceré kritériá, navyše prezident SFZ ho už raz mimoriadne chcel, no to by sme museli čakať, či v Razgrade dostane padáka do zimnej prestávky. Lebo vykupovať ho zo zmluvy pre nás nemá veľký ekonomický zmysel, hlavne v týchto časoch.
Zaujímavou voľbou, o ktorej sa možno na škodu veľmi nehovorí, by mohol byť skúsený tréner zo zahraničia, pričom nemyslíme českého. Iný jazyk v šatni by nebol problém, keďže slovenskí futbalisti sú na to zvyknutí. Výhodou by v takom prípade mohli byť nové obzory. Treba si totiž priznať, že slovenské nevidia až tak ďaleko, kam vidí vyspelý futbalový svet. Pozorujeme to aj v našej lige, kde viacerí zahraniční tréneri na čele s Nestorom El Maestrom ovládli scénu. Samozrejme, nie všetci, ale tí kvalitní áno. Slovenská reprezentácia sa touto cestou ešte nevydala, možno nastal čas, lebo domáci výber je chudobný, hoci máme približne 300 kvalifikovaných trénerov…
Na záver len malá úvaha. Keď kluby vyhadzujú trénerov, majitelia si to môžu zdôvodniť minimálne tým, že sú to ich peniaze a ich rozhodnutia. No SFZ majiteľa nemá, ide o strešnú organizáciu nášho futbalu. Čiže v tomto prípade by vyvodenie osobnej zodpovednosti bolo namieste. Tým nehovoríme, že prezident Kováčik má odstúpiť, len by funkcionári mali byť aj zodpovední za svoje rozhodnutia. On často hovorí, dostal som len mandát od výkonného výboru, no to je iba vzájomné schovávanie sa.
Dá sa vymeniť teoreticky aj celý výkonný výbor, len to by sa museli totálne rozseknúť nitky slovenského futbalu. Čo je na Slovensku asi ťažko predstaviteľné, jedine ak by sme aj my mali nejakú Berbr kauzu, hoci ani tie slovenské v minulosti veľmi nepomohli…
Človek s iným názorom nie je pre nich akceptovaný, viď známy prípad Jána Muchu, ktorého medzi seba ako zástupcu hráčov do výkonného výboru ani len nepustili, hoci aj tak by ho vždy prehlasovali. Čo je dobré pre slovenský futbal, nemusí byť výhodné pre viacerých ľudí, čo sa v ňom pohybujú. A tam je asi pes zakopaný.