Kiežby bolo viac ľudí ako Marcus Rashford... (komentár)
Marcus Rashford má 23 rokov, ale už teraz je veľkou (nielen) futbalovou osobnosťou. Tento Angličan doslova robí svet lepším miestom. V drese Manchestru United je skvelým hráčom, mimo ihrisko sa z neho stáva jeden z hlasov britského ľudu.
Komentár Jakuba Vaverku
Marcus Rashford minulý týždeň naskočil ako striedajúci hráč do zápasu Ligy majstrov medzi Manchestrom United a RB Lipsko. Podarilo sa mu trikrát skórovať, čím sa výrazne pričinil o triumf Red Devils v pomere 5:0. Stal sa iba druhým striedajúcim hráčom histórie Diablov, ktorý zaknihoval hetrik, tým prvým nebol nik iný ako súčasný kouč MU Ole Gunnar Solskjaer. To samo o sebe je perfektné, avšak, keď mal Marcus na konte dva góly, United kopali pokutový kop. Nebolo by nič netradičné na tom, keby kopal on, aby v rozhodnutom stretnutí zavŕšil hetrik. Penaltu ale vybojoval Anthony Martial, Rashford nechal skórovať svojho spoluhráča, pre ktorého bol presný zásah psychickou vzpruhou.
To, že tento Angličan je veľký futbalista, to už vie každý. Je to ale aj veľký človek. Rashford má 23 rokov a je držiteľom Rádu britského impéria (MBE). Ak bude pokračovať v nastolenom trende, nebude prekvapením, ak o niekoľko rokov bude z neho Sir. Marcus vie, že má šťastie, že má možnosť si plniť svoj sen, že si zarába futbalom, patrí medzi najlepších na svete a je finančne zabezpečený na niekoľko generácií dopredu. Uvedomuje si však, že aj v rozvinutej krajine ako je Veľká Británia, existuje veľmi veľa rodín, ktoré nemajú financie ani len na pravidelnú stravu.
Celosvetová pandémia koronavírusu dostáva do problémov všetkých, sociálne znevýhodnených obzvlášť. A Rashford si povedal v marci - dosť! Nebude sa iba prizerať na to, ako rodičia nedokážu naŕkmiť svoje deti, pričom predovšetkým tí najmladší z chudobných rodín, ktorí nemajú poriadne ani čo jesť, sa stali hlavnou cieľovou skupinou charitatívnej činnosti, do ktorej sa pustil v úvode tohto kalendárneho roka. Marcus sa stal v istom ohľade hlasom mladej generácie, ktorá nechce počas morálnej krízy iba ticho sedieť vo svojom príbytku.
K dnešnému dňu Rashford pomohol pre deti v núdzi vyzbierať viac ako dvadsať miliónov libier a s pribúdajúcim časom sa stále viac vyjadruje k nepriaznivej situácii vo svojej krajine. Má názor a nebojí sa ho povedať. Nebojí sa práce, chce pomáhať druhým. Ide príkladom na ihrisku aj mimo neho a aj keď nemáte v láske Manchester United, tohto chalana jednoducho nemôžete nenávidieť. Ak nepoľaví, bude sa naďalej zdokonaľovať v tom, čo robí - baviť ľudí futbalom a pomáhať deťom a rodinám v problémoch, o 10-15 rokov sa o ňom bude hovoriť v ešte väčších superlatívoch ako teraz.