Neuspokojme sa so splnením povinnosti: Na Euro sa chodí po výsledky, nie účasť!
Slovensko sa teší z postupu na majstrovstvá Európy, ale futbalová eufória ako v minulosti z toho nie je. Treba pracovať na tom, aby sa vrátila.
Komentár Filipa Chudého
Slovenská futbalová reprezentácia tretíkrát v histórii postúpila na veľký turnaj, čo je potešujúca správa. Aj keď treba priznať, že nepripomína to tú eufóriu, aká sa spustila po postupe na svetový šampionát 2010 a majstrovstvá Európy 2016. Dôvodov je viacero.
Základným asi to, že kým predchádzajúce úspešné reprezentačné výbery dokázali obrazne povedané chytiť fanúšikov za srdce, tento im skôr priniesol viac nervov a rozpakov. Začalo to známym nočným záťahom, po ktorom sa vinníci (Dúbravka, Šulla, Škriniar, Šatka, Gyömbér, Lobotka, Weiss) vlastne ani nepotrestali, čo bola chyba. V iných krajinách hráčov okamžite vyhodia zo zrazu a naparia im ešte aj dištanc. U nás skončil tréner…
To sa nám neskôr vrátilo ako bumerang. Až to zašlo tak ďaleko, že sme sa museli za niektoré vystúpenia hanbiť. Kým pri prechádzajúcich postupoch sa fanúšikovia tešili na reprezentačné zápasy a žili futbalovou atmosférou, teraz boli skôr apatickí alebo sa rozčuľovali nad pochybnými nomináciami, zlou taktikou, kardinálnymi chybami a neakceptovateľným herným prejavom.
Súčasný reprezentačný výber ani zďaleka nepatrí medzi tri najlepšie v slovenskej histórii, čo by si niekto mohol myslieť, keďže ako tretí v poradí postúpil na šampionát. Dokonca sa netreba báť povedať, že nepatrí ani do prvej polovice. V minulosti sme mali veľa lepších tímov, ktoré hrali oveľa lepšie ako táto generácia, lenže nepostúpili, keďže boli iné okolnosti a hlavne sa rozdávalo výrazne menej miesteniek.
Keďže nie je daný usporiadateľ, prvýkrát v histórii sa ich rozdávalo v kvalifikácii až 24. Keď si uvedomíme, že sa do nej zapojilo 55 krajín a odpočítame úplných trpaslíkov, ktorí nemali reálnu šancu na postup, zistíme, že vlastne sme len v lepšej polovici, pričom v tej druhej je stále mnoho krajín, ktoré sa nám nemôžu rovnať.
Ešte za trénera Kozáka pri Lige národov a aj počas celej kvalifikácie sme zdôrazňovali, že v takejto situácii je pre nás postup na Euro povinnosťou, nie úspechom. V každom jednom rebríčku európskych reprezentácií za ostatné roky sme totiž boli do 24. miesta, nie za ním, preto by bolo naozaj zlým vysvedčením, ak by sme v 24-ke neboli.
A úplnou hanbou by bolo, ak by sme nepostúpili na úkor takých „drevákov“ ako sú Íri a je úplne jedno či južní alebo Severní. Keď si človek pozrie ich herné kvality, až sa musí ospravedlniť hráčom slovenskej ligy za kritiku, keďže sú na vyššej úrovni ako viacerí v zelených dresoch, čo navyše hrávajú na anglických trávnikoch.
„Hviezda“ Evans navyše urobila parádnu kariéru v Premier League, až je to na zamyslenie, či by sa táto súťaž aj v našich končinách mala tak glorifikovať. A keď si k tomu povieme, že George Saville bol predaný za 8 miliónov libier, čo je suma, za akú sa nekúpia ani najväčšie slovenské talenty, tak je to úplne na smiech. Ďakujeme mu síce, ako ukážkovo vysunul Kucku do gólovej šance, ale reálne, bol by tento stredopoliar ťahúňom aspoň v poprednom klube druhej slovenskej ligy? Nechceme zhadzovať súpera, treba sa však nad súvislosťami futbalového sveta zamyslieť.
My sa však hlavne pozrime do slovenského tábora, lebo ani zďaleka to v ňom nie je ideálne, hoci pred týmto zrazom sa v ňom situácia zlepšila. Aj zápas v Severnom Írsku opäť ukázal, čo tvrdíme už dlhodobo, že by mali hrávať len tí, čo majú hernú prax. Marek Hamšík bol mesiac namiesto s tímom doma s rodinou a hneď to bolo vidieť, zrelý na striedanie bol oveľa skôr. Na Euro nás v zápase potiahli tí, čo pravidelne hrávajú. Hamšík, inokedy ťahúň, bez ktorého si vraj nevieme predstaviť zostavu, bol teraz skôr len do počtu. Ale to nie je kritika Hamšíka, ale celkových pomerov.
Čo z toho vyplýva? Konečne začnime zostavovať už nominácie tak, že sa do nej dostanú len hráči, čo majú dostatočnú zápasovú minutáž a formu. Ani Hamšík totiž bez hernej praxe nie je tým futbalistom, akého by sme chceli. A to je svetová hviezda s mimoriadnymi schopnosťami, takže je logické, že pri iných hráčoch sa nedostatočná minutáž prejaví oveľa viac. Veď sme to už mnohokrát videli a zažili. Dokedy budeme opakovať vlastné chyby?
Treba si otvorene povedať, že s takýmito výkonmi na Eure, kde nás navyše čakajú v skupine kvalitnejší súperi ako Wales, Maďarsko, Česko, Škótsko, Izrael, Írsko či Severné Írsko, by sme veľa vody nenamútili. Pamätáme si, ako nás vycvičili Chorváti, čo je asi úroveň, aká nás v našej skupine na šampionáte čaká. Je pekné byť na Eure, ale nikto si netúži urobiť pred celým svetom hanbu. Preto je pred nami ešte veľmi veľa práce. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, čo bola vzhľadom na okolnosti a kvalitu slovenských futbalistov vlastne povinnosť.