Nikdy sa neučil po anglicky, do Izraelu odišiel spolu s manželkou a malým synom Máriom a prekonával tak nástrahy, s ktorými sa stretávajú futbaloví legionári. Momentálne sa lieči zo zranenia, pri ktorom mu praskla platnička. S obrancom Máriom Pečalkom sme sa rozprávali o jeho živote a pôsobení v Hapoeli Tel Aviv.

Mário, tak nám teda prezraď, s čím ste sa ako rodina museli popasovať...
,,Náš syn je ešte malý, nemal problém si v novej krajine zvyknúť. Je tu teplo a more, takže máme kde tráviť s rodinou čas. Naviac, ľudia sú tu veľmi milí a ochotní, od začiatku nám pomáhali. Jediný problém bol s rečovou bariérou. Na začiatku som vedel povedať akurát OK a NO, no každým dňom sa to zlepšuje. Za to vďačím aj spoluhráčom, s ktorými trávim najviac času. Spriatelil som sa hlavne s brankárom Edelom Apolom a obrancom Bevanom Fransmanom."

A ako si sa aklimatizoval v novom klube, inej lige?
,,V kabíne ma prijali naozaj bez problémov. S manažmentom je síce komunikácia niekedy zložitejšia, no to patrí k futbalu a tejto dobe. Čo sa týka ligy, najväčší rozdiel vidím po technickej stránke, Izraelčania hrajú menej tvrdý, ale o to rýchlejší futbal."

Aké sú Tvoje vyhliadky do budúcna?
,,Tak ako v Žiline, aj v Haopeli máme len tie najvyššie ambície - všetko chceme vyhrať a byť vo všetkom prví, v lige aj v pohári. Čo sa týka mojich osobných ambícií, mám už 31 rokov a chcel by som hrať tak dlho, kým mi to zdravie dovolí. No prioritou je pre mňa hrať tak, aby som bol s mojimi výkonmi spokojný ja aj fanúšikovia. Rád by som hral čo najdlhšie v zahraničí, chcel by som vyskúšať aj iný zahraničný klub a svoju futbalovú kariéru by som rád ukončil možno práve v Žiline, ktorá je mojou srdcovkou."

Predpokladám teda, že svoje pôsobenie v Žiline s odstupom času hodnotíš pozitívne.
,,V Žiline som zažil dobré aj zlé obdobia. Ale keď sa na to pozerám spätne, musím povedať, že som tam zažil svoje najlepšie futbalové roky."

V dnešnej dobe sa čím ďalej, tým častejšie stretávame s futbalistami, ktorí viac ako kvalitami vynikajú svojim sebavedomím. Ľudia z tvojho okolia Ťa poznajú ako skromného človeka so srdcom na správnom mieste. Nebola Tvoja povaha niekedy vo futbalovom živote prekážkou?
,,Vždy som sa snažil jednať férovo, či sa to týkalo futbalu alebo bežného života. Čo sa týka hráčov alebo ľudí s veľkým sebavedomím – dôležité je, kde a akým spôsobom toto sebavedomie využijú. Ja osobne mám rád skromných ľudí."

Ako prežíva sviatky Mário Pečalka?
,,Tešil som sa, že budem Vianoce a Nový rok tráviť s rodinou a blízkymi na Slovensku. Navyše v období medzi sviatkami máme ja a môj synček narodeniny. V klube mi to však neumožnili, z čoho som ešte doteraz sklamaný, keďže si myslím, že takéto dôležité sviatky by sa mali rešpektovať všade."

Pre čitateľov Sport7.sk od Mária Pečalku:
,,Nič nie je dôležitejšie ako zdravie, rodina a dobrí priatelia. Aj keď je doba taká, aká je, nikdy nezabudnite, že toto sú priority, ktoré si za peniaze nekúpite!!! Aj keď trošku oneskorene, všetkým prajem požehnané vianočné sviatky a všetko dobré do Nového roku.Mário."