Julo, Julo... Mlčanie niekedy znamená zlato (komentár)
Pre slovenskú hokejovú reprezentáciu sa vo štvrtok skončila púť svetovým šampionátom v lotyšskej Rige. Zverenci Craiga Ramsayho obsadili v lotyšskej metropole konečné ôsme miesto. Po prílete na Slovensko zarezonoval medzi verejnosťou najmä koniec reprezentačnej kariéry brankára Júliusa Hudáčka.
Komentár Róberta Kalnického
Po vydarenej sezóne v službách Spartaku Moskva si vyslúžil skúsený Július Hudáček pozvánku do národného tímu. Vo výbere Craiga Ramsayho sa ocitol vôbec po prvý raz, keďže v minulosti skúsený kanadský lodivod uprednostnil napríklad Patrika Rybára, Mareka Čiliaka či Denisa Godlu. Na svetovom šampionáte v Rige predviedol Hudáček kolísavé výkony, dokázal vygumovať Rusov či Dánov, no proti Švajčiarom či Čechom sa za ním rozvlnila sieť vo viacerých prípadoch.
Hudáček nikdy neodmietol reprezentáciu, patril k hráčom, ktorí prišli reprezentovať aj počas bojkotu, za čo si určite zaslúži náš rešpekt. Do tohtoročného turnaja vstupoval v pozícii dvojky, no zranenie Branislava Konráda mu otvorilo dvere medzi tri žrde.
Po prílete na Slovensko sa skúsený rodák zo Spišskej Novej Vsi vyjadril, že si určite zaslúžil stáť medzi tromi žrďami aj v štvrťfinálovom stretnutí. Dovolíme si tvrdiť, že sa jednalo o dosť nešťastné tvrdenie, nakoľko do zápasov by mal byť nominovaný hráč (brankár), ktorý momentálne oplýva najväčšou formou.
Július Hudáček má za sebou zaujímavú reprezentačnú kariéru, počas ktorej dokázal potvrdiť, že je kvalitným brankárom, no reprezentant by sa takto vyjadrovať nemal. Ako sa hovorí, niekedy mlčanie znamená zlato.