Slovensko zápasom proti Španielsku ukončilo svoje pôsobenie na EURO 2020. Zverenci Štefana Tarkoviča prehrali vysokým výsledkom 0-5. My sme dianie na ihrisku sledovali priamo v centre diania, v španielskej Seville.

Komentár Jakuba Vaverku

Sevilla je mesto, ktoré je turistickým rajom. Každý, kto ho navštívi, si v ňom príde na svoje. Či už sa jedná o kultúru, gastronómiu alebo pamiatky, centrum Andalúzie toho ponúka naozaj veľa. Keď bolo jasné, že Bilbao kvôli nariadeniam nemôže usporiadať španielsku časť EURO 2020, voľba padla práve na Sevillu. A organizátori urobili výborné rozhodnutie. Možno mierne prekvapilo, že zápasy európskeho šampionátu nie sú hrané na štadióne Benita Villamarína, kde sídli Real Betis alebo na štadióne Ramóna Sáncheza Pizjuána, kde je doma FC Sevilla, no Estadio de La Cartuja bolo logickou voľbou.

Jedná sa o olympijský stánok pre 60 tisíc ľudí, i keď kvôli obmedzeniam sa duelov EURO 2020 môže zúčasniť iba približne tretina z tohto počtu. Čo je však dôležité uvedomiť si, nachádzame sa v období, ktoré je poznačené pandémiou koronavírusu a Estadio de La Cartuja je situovaný za mestom, takpovediac na "zelenej lúke", preto život v samotnom meste ovplyvňuje spomedzi troch sevillských štadiónov najmenej. Išlo aj o to, aby domáci mohli fungovať bez väčších komplikácií, pretože Sevilla čelí náporu turistov, za čo je na jednej strane rada, ale na strane druhej to znamená aj značné virologické riziko.

Inak, ak by to niekoho zaujímalo, v Španielsku je až do 26.júna povinné nosiť rúška aj vonku, pričom ľudia sú tu nesmierne disciplinovaní, nech už sa jedná o akúkoľvek vekovú kategóriu. Celkovo, obyvatelia Sevilly sú veľmi priateľskí, keď zistia, že viete po španielsky, radi s vami debatujú, na druhej strane, angličtina im príliš veľa nehovorí. To jemne prekvapilo aj pred samotným zápasom, pretože množstvo dobrovoľníkov či usporiadateľov vám rozumelo, iba keď ste na nich hovorili po španielsky. Dôležité však je, že sa vám miestni ľudia snažia pomôcť.

Organizácia EURO 2020 je na vysokej úrovni, dá sa napísať, že svetovej a prvotriednej, nech už sa na to pozrieme z každej strany. Cítiť, že nech už je UEFA akákoľvek, vie, čo robí, pričom marketing, ktorý je okolo európskeho šampionátu je na tom najvyššom leveli. V samotnom meste môžete vidieť vlajky a oznamovacie tabule, že sa v meste hrá EURO, pričom na štadióne nechýbajú stánky, fan shopy či dokonca DJ, ktorý sa stará pred zápasmi o zábavu. Na druhej strane, je citeľné, že majstrovstvá Európy sú rozťahané po celom kontinente. Keď to prirovnáme k turnajom, ktoré sa hrajú buď v 2 mestách (ako napríklad hokejové MS) alebo v jednej krajine (ako väčšinou futbalové MS či ME doteraz), badať rozdiel. Podujatie totiž na vás nedýcha na každom kroku ako tomu bolo v minulosti.

Aj priamo na futbalovom zápase Slovenska proti Španielsku bolo cítiť oblak koronavírusu. Usporiadatelia dbali na to, aby ste mali na tvári rúška, kontrolovali ich, lístky sa dali kúpiť na každé druhé sedadlo, všade bola prítomná dezinfekcia a hlásateľ viackrát počas stretnutia vyzval, aby si ľudia dávali pozor a dodržiavali odstupy. Jasné, nedá sa všetko stopercentne odkontrolovať, ešte k tomu pri takej mase ľudí. Cestu do Sevilly si našlo aj množstvo slovenských priaznivcov a treba dodať, že domáci Španieli sú naozaj veľmi kolegiálni, pričom, keď zistia, že máte radi futbal, tak niekoľkonásobne.

Vidieť fanúšikov zo Slovenska a Španielska spoločne sa baviť, popíjať pivo či fotiť sa, nás primälo k tomu uvedomiť si, že futbal má naozaj ohromnú kultúrnu silu, a že spája národy. Nikto neprišiel na Estadio de La Cartuja robiť problémy, všetci sa prišli baviť. Každý bol vďačný, že sa môže po dlhej dobe zúčastniť futbalu naživo. A môžeme konštatovať, že futbal vyhral nad strachom z pandémie. EURO 2020 ukazuje, že aj po náročných mesiacoch existuje svetlo na konci tunela, a že skrátka treba žiť ďalej. Môžeme úprimne napísať, že nás majstrovstvá Európy energeticky naozaj nabili na niekoľko týždňov dopredu.

A čo samotný zápas? Ťažko niečo dodať. Slovensko prehralo zaslúžene 0-5, naši chlapci všetko stavili na ubránenie súpera, dopredu toho veľa nevymysleli (alebo skôr nič) a turnaj pre nich skončil po základnej skupine. Určite treba vyzdvihnúť zneškodenú Moratovu penaltu v podaní Dúbravku, po ktorej na štadióne vypukla slovenská eufória. Na tento moment budú prítomní fanúšikovia spomínať do konca života. Potom sa to na slovenský tím zosypalo. Jasné, po vojne je každý generál. V súčasnosti môžeme byť radi, že Slovensko súčasťou záverečného turnaja bolo, a že skončilo lepšie ako šesť tímov, ktoré sa umiestnili na štvrtých priečkach svojich skupín.

Na koniec azda len zamyslenie sa nad tým, že futbal vie byť naozaj magický. Pred ME všetci slovenský národný tím odpisovali a tipovali tri vysoké prehry. Potom prišiel triumf s Poľskom a časť priaznivcov nás už videla v boji o trofej. A po tesnej prehre so Švédskom sa našlo veľmi veľa fanúšikov, ktorí verili, že španielskeho favorita na jeho pôde zaskočíme a postúpime ďalej. Papierovo vzaté to bolo nereálne, ale futbal nás opantal. A počas veľkých turnajov to presne tak má byť. Snívať nie je zakázané. A Slovenskí futbalisti týždeň a pol snívali a spolu s ním aj celý národ.