Tokio 24. júla (TASR) - Na olympijských hrách v Riu de Janeiro 2016 bol Juraj Tužinský najúspešnejší zo slovenských strelcov. Od bronzu ho delili dve desatiny bodu. V Tokiu však v sobotnej kvalifikácii vzduchovej pištole na 10 m obsadil 27. miesto nástrelom 570 bodov, na prienik medzi elitnú osmičku mu chýbalo osem bodov. Po pretekoch povedal, že už dlho necítil takú bezmocnosť.

Tužinský si v šiestich kvalifikačných položkách pripísal na svoje konto postupne 96, 95, 95, 95, 94 a 95 bodov. "Štart bol dobrý, ale potom to išlo dolu. Pokúšal som sa vymyslieť niečo, aby mi padali desiatky, ale nedokázal som to. Bol som bezmocný, už dlho som nemal takýto pocit. Bolo to o jednej vlne, ktorá ma ťahala do priepasti. Čakal som, že aspoň pár rán dám dobrých, na poslednej položke mi vyšli dve-tri rany, ale s tým sa už nedalo nič robiť," povedal po pretekoch.

Slovenský reprezentant síce dúfal, že sa predstaví vo finále, ale cítil už v úvode, že to nie je ono: "Preteky trvajú do poslednej rany. Ešte po prvej polovici sa to dá zachrániť, mrzí ma to o to viac, že ani súperi nestrieľali oslňujúco. Na mojich posledných pretekoch pred OH na Svetovom pohári som nastrieľal 579 bodov, bod mi chýbal do finále. Tu by mi to stačilo. Škoda."

Tužinský nad nezdarom krútil hlavou aj preto, že sa pred súťažou cítil výborne. "Tréningy boli super, aj som hovoril trénerovi, že som sa necítil takto dobre ani na ME. Ten posledný tréning pred pretekmi bol úplne skvelý. Výsledok neodzrkadľuje moju formu. Som pripravený perfektne, viem, že to viem strieľať, ale dnes jednoducho niečo viselo vo vzduchu, alebo sa o chvíľu zrazia nejaké planéty. Neviem fakt."

Slovenský reprezentant tiež uviedol, že je ťažké stráviť sklamanie z neúspechu, pretože si veril. No zároveň myslí už na Paríž 2024, kde sa chce opäť zúčastniť na OH: "Čakal som od seba, že to bude dobré, predpovedali to tréningy, mal som na to. Ťažko hovoriť, čo sa stalo, športovci to analyzujú. Ja viem, že keby som išiel o hodinu neskôr, alebo keby som strieľal včera, alebo by som išiel až zajtra, tak to bude iné. Musím sa s tým zmieriť. Neviem, či si mám poplakať, ale tak verím, že na ďalšej olympiáde si napravím chuť."