Pri tvorení rebríčku bolo zohľadňované najmä pôsobenie hokejistov v NHL (počet zápasov, bodov, individuálne ocenenia a tímové úspechy). V širšom výbere, z ktorého napokon vzišiel tento rebríček boli aj ďalší skvelí hráči, ktorí sa však neumiestnili hlavne z toho dôvodu, že ich kluby len v malej miere prehovorili do bojov o Stanley Cup.

  Pavol Demitra

Rodák z Dubnice hokejovo vyrastal v Trenčíne. Do NHL bol draftovaný z 227. miesta (neskôr sa zistilo, že Paľo mal byť na lepšom mieste, no zabudli naňho) v roku 1993 kanadskou Ottawou. V hlavnom meste Kanady pôsobil 3 roky, no väčšinu tohto času strávil tento milovník poľovačiek a rýchlych áut na farme. Hviezdou sa stal až po prestupe do St. Louis, v ktorom strávil 7 sezón a nazbieral v nich 493 bodov. Darilo sa mu najmä v útoku s Mišom Handzušom a Ľubom Bartečkom. Túto formáciu v Zámorí prezývali „Slovak Pack“. Po výluke v NHL (sezónu odohral za Duklu Trenčín) sa sťahoval do Los Angeles, kde však odohral iba 58 zápasov (nazbieral v nich 62 bodov) a jeho ďalšia zastávka bola v Minnesote, v ktorej sa stretol s „parťákom“ Gáboríkom. Tu bol na istý čas aj kapitánom. Po dvoch sezónach s mužstvom Wild viedla ďalšia jeho cesta naspäť do Kanady, konkrétne do Vancouveru. V prvej sezóne v drese Canucks získal 53 bodov, no napriek tomu mal s hlavným trénerom veľmi zvláštny vzťah. Vo svojej poslednej sezóne v NHL odohral iba 28 zápasov a tak sa rozhodol, že ukončí kariéru v najlepšej lige sveta a prestúpil do Lokomotivu Jarosľavl (KHL). V reprezentácií odohral v dôležitých turnajoch 60 zápasov a nazbieral v nich 51 bodov. Na MS 2003 získal bronzovú medailu. Slovensko viedol ako kapitán na Olympijských hrách (2006) a na poslednom svetovom šampionáte (2011), na ktorom sa rozlúčil s reprezentačnou kariérou. Z individuálnych ocenení získal prestížnu trofej Lady Byng Memorial Trophy za príkladné športové správanie a Zlatý puk pre najlepšieho hokejistu SR. Navždy si budeme pamätať jeho číslo 38 ako znak fantastického človeka a skvelého hokejistu. 




  Miroslav Šatan

Miroslav Šatan je odchovancom topoľčianskeho hokeja, no pred vstupom do NHL hrával za Trenčín. Draftovaný bol z celkového 111. miesta Edmontonom  v roku 1993. Sezónu 1994/95 odohral ešte v juniorských súťažiach v zámorí, no v tej ďalšej sa už prebojoval do prvého tímu. Za Edmonton si pripísal 126 štartov a získal v nich 91 bodov. Najslávnejšie obdobie kariéry strávil v Buffale, za ktoré odohral 578 zápasov, v ktorých nazbieral 456 bodov. Počas výluky v NHL pomohol Slovanu Bratislava k zisku majstrovského titulu. Po lockoute zakotvilo toto pravé krídlo v New Yorku Islanders, v ktorom za 3 sezóny vynechal iba 3 zápasy a získal spolu 166 bodov. Nasledovala sezóna 2008/09 v Pittsburghu, ktorá preňho nezačala príliš šťastné. Slabšie výkony a šarády v mužstve spojené s platovým stropom napokon viedli až k jeho preradeniu do farmárskeho tímu. Pred playoff sa však vrátil do zostavy Penguins a napokon aj on prispel k zisku vytúženého Stanleyho pohára. V jeho poslednej sezóne v NHL odohral za Boston 38 zápasov s bilanciou 14 kanadských bodov.

Miro momentálne pôsobí v Slovane Bratislava a patrí medzi najlepších hráčov domácej extraligy. Na dôležitých reprezentačných turnajoch si pripísal 105 štartov a získal v nich 98 bodov. Zároveň je najlepším reprezentačným kanonierom v histórií slovenského tímu. S dvojkrížom na hrudi získal všetky cenné kovy na MS a viedol ju ako kapitán na šiestich turnajoch. A to ešte Miro nepovedal posledné slovo a určite bude veľkým prínosom aj na blížiacom sa šampionáte vo Fínsku a Švédsku. V NHL si nepripísal žiadne individuálne ocenenie, no na Slovensku získal dva krát Zlatý puk.




  Zdeno Chára

Tento „obor“ z Trenčína, ktorý ešte pred odchodom do NHL pôsobil v Sparte Praha, bol draftovaný z 56.miesta. V New Yorku Islanders v roku 1997 odohral prvý zápas a v nasledujúcej sezóne patril už dôležitým členom mužstva, napriek tomu, že bol častokrát  využívaný ako bitkár. V roku 2001 ho Islanders vymenili do Ottawy, v ktorej naplno preukázal svoje hokejové umenie. Na konci roka 2004 sa ocitol prvýkrát v nominácií na Norris Trophy (udeľuje sa najlepšiemu obrancovi súťaže), no napokon skončil na druhom mieste. Pred odchodom do Bostonu (2006) mal v NHL celkovo odohratých 530 zápasov, v ktorých nazbieral 175 bodov.V novom klube sa hneď stal aj kapitánom. V roku 2009 v súťaži o najtvrdšiu vytvoril nový svetový rekord, ktorý on sám neskôr prekonal. V tom istom roku sa stal aj víťazom už spomínanej Norris Trophy a stal sa víťazom ankety Zlatý puk. V sezóne 2010/11 zodvihol ako siedmy Slovák a vôbec ako prvý slovenský kapitán (druhý európsky) nad hlavu Stanley Cup. Je to niekoľkonásobný víťaz ankety o Najlepšieho obrancu na Slovensku. 34-ročný hokejista s výškou 205 cm a hmotnosťou 111 kg si za slovenskú reprezentáciu zahral na šiestich svetových šampionátoch a dvoch Olympiádach. V drese Slovenska patril takisto k dôležitým oporám obrany. My pevne veríme, že ho ešte uvidíme v reprezentačnom drese podávať skvelé výkony, na aké sme zvyknutí. V prebiehajúcej sezóne patrí naďalej k najväčším oporám Bostonu, ktorý si robí znova zálusk na zisk Stanleyho pohára. A Zdeno by rád opäť získal Norris Trophy.




 Marián Hossa

Ako väčšina vynikajúcich hokejistov na Slovensku aj Marián Hossa pôsobil pred odchodom za veľkú mláku v Trenčíne. Klub z Ottawy si ho vybral v drafte z celkového 12.miesta (1997). Celkovo za tento klub odohral 7 sezón (467 zápasov, 390bodov). Po výluke strávenej väčšinou v Trenčíne sa sťahoval do Atlanty, kde zažil svoje dve najlepšie sezóny z hľadiska počtu kanadských bodov, keď v nich nazbieral 192 bodov. Tú tretiu neodohral za Atlantu celú, pretože ho vymenili do Pittsburghu, kde však odohral iba 32 zápasov. No aj toľko zápasov mu stačilo na to, aby odohral svoje prvé finále Stanleyho pohára. Na trofej však nedosiahol. Na ďalšiu sezónu zakotvil v Detroite, kde hral znova vo finále o prestížnu trofej, no napokon sa mu ju podarilo získať až o rok, po tom ako opäť vymenil klub - v Chicagu (v ktorom hrá dodnes a v aktuálnej sezóne sa mu veľmi darí). Napriek tomu, že Slovensko reprezentoval na ôsmich svetových šampionátoch, nezískal žiadnu medailu. K týmto štartom pridal aj tri účasti na OH. Hossa má s Chicagom zmluvu do roku 2021, takže by sme ho mali vidieť „brázdiť“ klziská NHL aj vo veku 42 rokov. Pevne veríme, že sa mu bude ešte dlho dariť či už v NHL, alebo v drese slovenskej reprezentácie.


 

  Peter Bondra

Tento legendárny  rýchlokorčuliar prezývaný “Bonzai” sa narodil na Ukrajine a bol hokejovým odchovancom Popradu. Ako mladík vybojoval pred odchodom do NHL československý titul majstra s Košicami. V roku 1990 si ho v drafte NHL vybral Washington z 156. miesta. Hneď v prvej sezóne v zámorí dokázal upútať hokejový svet. Za tento klub odohral dokopy neuveriteľných 14 sezón a dvakrát sa stal najlepším strelcom celej NHL. V hlavnom meste USA je držiteľom dvanástich klubových rekordov. S Washingtonom hral aj vo finále Stanley cupu, no jeho mužstvo neuspelo v súboji proti Detroitu. Za Capitals celkovo odohral 961 zápasov a získal v nich 825 bodov (z toho 472 gólov). Počas pôsobenia v tomto klube sa 5-krát zúčastnil All-star zápasu hviezd NHL. V jeho ďalšom pôsobisku, v Ottawe (ocitol sa v ďalšom hlavnom meste) odohral iba 30 zápasov a sťahoval sa do Atlanty, kde vtedy pôsobil Marián Hossa. Tu odohral jednu sezónu a znova menil klub. Posledným klubom Petra Bondru sa stalo Chicago, za ktoré odohral 37 zápasov. Následne sa definitívne rozlúčil s profesionálnou kariérou, o ktorej sníva každý mladý hokejista. Celkovo v NHL odohral tento milovník golfu 1081 zápasov, strelil 503 gólov a nazbieral 892 kanadských bodov. Slovensko reprezentoval na dvoch svetových šampionátoch, na ktorých získal zlat o(2002) a bronz (2003). Najmä na zlatom šampionáte podával tento útočník skvelé výkony, stal sa najlepším strelcom turnaja a je autorom nezabudnuteľného víťazného gólu do siete Rusov vo finále. Bondra sa zúčastnil dvoch Olympijských hier a tie druhé (2006) sa stali jeho posledným reprezentačným  turnajom. Získal trikrát ocenenie Zlatý puk a v roku 2002 sa stal najlepším športovcom na Slovensku. Okrem toho získal dvakrát cenu za už spomínaných najviac strelených gólov v NHL Maurice Richard Trophy. Od ukončenia aktívnej kariéry bol štyri roky v roli generálneho manažéra slovenskej hokejovej reprezentácie.