Plano 17. septembra (TASR) - Lance Armstrong patrí medzi najznámejšie, ale zároveň najkontroverznejšie osobnosti svetového športu. Bývalý americký cyklista sa už vo veku 21 rokov stal majstrom sveta a po víťazstve nad rakovinou vyhral v rokoch 1999 až 2005 sedemkrát v sérii najprestížnejšie preteky sveta Tour de France. Jeho životný a športový príbeh sa vtedy stal na niekoľko rokov inšpiráciou pre mnohých začínajúcich športovcov.

Počas celej kariéry ho však sprevádzali podozrenia z užívania zakázaných látok, ktoré sa potvrdili po jej konci. V roku 2012 ho Antidopingová agentúra USA (USADA) obvinila z dopingu. Jeho užívanie mu dokázali, následne prišiel o všetky tituly z TdF a dostal aj doživotný zákaz činnosti. I keď obvinenia dlho odmietal, krátko po treste sa aj sám priznal k dopingu, prvýkrát to pripustil v roku 2013 v talkšou Oprah Winfreyovej.

Svetoznámy Lance Armstrong, najprv legenda a neskôr "kráľ dopingu", bude mať v sobotu 18. septembra 50 rokov.

Rodným menom Lance Edward Gunderson sa narodil 18. septembra 1971 v texaskom meste Plano. Po rozchode s biologickým otcom budúceho cyklistu sa jeho matka vydala za Terryho Armstronga, ktorý si ho neskôr adoptoval. Adoptívny otec bol údajne prísny a pri výchove neraz používal aj fyzické tresty. Aj preto sa pre mladíka Lancea stal šport únikom z nie vždy príjemnej rodinnej reality.

Nedal sa však ako viacerí jeho spolužiaci na obľúbený americký futbal, ale uprednostnil vytrvalostné športy - beh, plávanie a cyklistiku. Svoju športovú kariéru začal v 16 rokoch ako triatlonista a v rokoch 1989 a 1990 sa stal majstrom USA v šprint triatlone. Aj napriek úspechom sa v roku 1990 definitívne rozhodol venovať výlučne cestnej cyklistike.

Už o rok neskôr vyhral amatérske cyklistické majstrovstvá USA a o ďalší reprezentoval svoju krajinu na OH 1992 v Barcelone, kde obsadil 14. priečku. Po olympiáde podpísal v roku 1992 prvú profesionálnu zmluvu s tímom Motorola.

V jej drese vyhral v roku 1993 americké preteky Thrift Drug Classic, Kmart West Virginia Classic a CoreStates Race. Prvýkrát sa zúčastnil aj na Tour de France, počas ktorej zvíťazil v 8. etape. V tomto roku dosiahol v Osle svoj prvý veľký úspech, keď vo veku 21 rokov triumfoval na majstrovstvách sveta.

Úspechy zbieral aj v nasledujúcej sezóne, keď opäť vyhral Thrift Drug Classic, na druhom mieste skončil v pretekoch Tour DuPont a rovnakú pozíciu obsadil aj na monumente Liege – Bastogne – Liege, či na klasike v San Sebastiane.

O rok neskôr už v San Sebastiane triumfoval, vyhral aj prestížne preteky Tour DuPont a do zbierky si pripísal aj etapové víťazstvo na Tour de France, ktoré zaznamenal tri dni po tragickej nehode jeho tímového kolegu Fabia Casartelliho.

Zlom v Armstrongovej kariére nastal v októbri 1996 vo veku 25 rokov, keď mu diagnostikovali rakovinu semenníkov s rozsiahlymi metastázami do pľúc, brucha a neskôr i mozgu. Lekári mu najprv dávali len minimálnu nádej na prežitie. "Takmer žiadnu. Spočiatku sme Lanceovi povedali, že má 20 až 50-percentnú šancu, hlavne, aby sme mu dali nádej. Ale s tým druhom rakoviny, akú mal, s röntgenovými vyšetreniami, krvnými testami... to bolo takmer bez nádeje," povedal urológ Jim Reeves. Armstrong podstúpil dlhé liečenie spojené s niekoľkými operáciami a chemoterapiou. Napriek tomu, že mu lekári dávali len malú šancu, že by sa mohol vrátiť k vrcholovej cyklistike, sa v roku 1997 vyliečil a v sezóne 1998 sa opäť objavil v súťažnom pelotóne, už ako jazdec amerického tímu US Postal.

Popritom založil v roku 1997 nadáciu na pomoc ľuďom s rakovinou Lance Armstrong Foundation, ktorá sa v roku 2003 premenovala na The Livestrong Foundation.

Po návrate do súťažného pelotónu vyhral preteky okolo Luxemburska, podujatie Rheinland-Pfalz Rundfahrt v Nemecku či klasiku v Oregone. Zameral sa však predovšetkým na TdF a už v roku 1999 prvýkrát vyhral "starú dámu" a stal sa po Gregovi LeMondovi len druhým Američanom v histórii, ktorému sa to podarilo. Celkové víťazstvá na Tour de France zopakoval aj v nasledujúcich šiestich rokoch - 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005 - a zaradil sa medzi absolútne legendy nielen cyklistiky, ale celej športovej histórie. O dva triumfy tak prekonal päťnásobných víťazov Francúzov Jacquesa Anquetila, Bernarda Hinaulta, Belgičana Eddyho Merckxa a Španiela Miguela Induraina.

Po odchode na športový dôchodok v roku 2005 sa množili špekulácie, že sedem víťazstiev v sérii na TdF dosiahol za pomoci zakázaných podporných látok. Prvé podozrenia sa však objavili už oveľa skôr, európski cyklistickí odborníci ho obvinili z dopingu aj v roku 1999 po tom, ako by bez námahy vyhral náročnú alpskú 9. etapu Tour. Ďalšie prišli pre jeho spoluprácu s neslávne známym talianskym lekárom Michelem Ferrarim, ktorý neskôr dostal doživotný zákaz činnosti, pretože od 90. rokov dodával športovcom, najmä cyklistom, zakázané prípravky. Armstrong však vinu neustále popieral a prvých vážnych obvinení sa zbavil v roku 2006, keď opakované testy vzoriek z roku 1999 nepreukázali prítomnosť zakázaných látok.

V roku 2008 oznámil návrat do súťažného pelotónu a už o rok neskôr skončil na TdF celkovo tretí. Opäť sa objavili obvinenia z dopingu, keď v roku 2010 jeho bývalý tímový kolega Floyd Landis priznal, že počas pôsobenia v US Postal užíval doping a z rovnakého činu obvinil aj niektorých spolujazdcov a medzi nimi aj Armstronga. Práve on mal byť "mozgom" za systematickým užívaním podporných látok a nútil k tomu aj ostatných kolegov, čo sa neskôr aj potvrdilo.

Začiatkom roka 2012 Antidopingová agentúra USA Armstronga obvinila z užívania zakázaných látok. Cyklista sa bránil súdnou cestou, ale svoj boj s USADA ukončil v auguste 2012. Následne mu odoberali všetky tituly z TdF i ďalšie výsledky od augusta 1998 a dostal doživotný zákaz súťažne sa zúčastňovať na športových podujatiach. Rozhodnutie súdu 22. októbra 2012 potvrdila aj Medzinárodná cyklistická únia (UCI). Armstrong tak prišiel nielen o tituly, ale aj o povesť fenomenálneho športovca. Prvýkrát sa k dopingu priznal v roku 2013 v talk šou Oprah Winfreyovej, kde uviedol, že zakázané látky užíval počas väčšiny svojej kariéry. Neskôr povedal, že dopoval už od roku 1995 a užíval EPO, rastový hormón, diuretiká či krvné transfúzie. Zároveň sa priznal k falšovaniu dokumentov a antidopingových testov. USADA ho vtedy označila za šéfa "najsofistikovanejšieho, najprofesionálnejšieho a najúspešnejšieho dopingového programu, aký kedy športový svet videl".

Po potvrdení nekalých praktík čakali Armstronga niekoľkoročné súdy s bývalými sponzormi, partnermi i organizátormi, ktorí požadovali vrátenie miliónov dolárov z platov, prémií a odmien. Napríklad federálna vláda USA od neho požadovala na súde takmer 100 miliónov dolárov, no nakoniec sa dohodli na mimosúdnom odškodnení a vyplatení sumy päť miliónov dolárov.

Z jedného z najoslavovanejších a najinšpiratívnejších športovcov sveta sa tak stal "kráľ dopingu". "Urobili sme, čo sme museli, aby sme zvíťazili. Nebolo to legálne, ale nezmenil by som nič. Či už ide o stratu peňazí, alebo o to, že som sa z hrdinu stal nulou," povedal v roku 2019 v rozhovore pre televíziu NBC.