Slováci môžu hrať takto stále: Stačí nerobiť chyby pri výbere hráčov a trénerov
Konečne sa dalo na zápas Slovákov pozerať, aj keď je to už neskoro. Dobrý manažér by mal budúcnosť už vyriešenú.
Komentár Filipa Chudého
Po dlhej dobe odohrala slovenská futbalová reprezentácia atraktívny duel, v ktorom sa predviedli dobre obe mužstvá, pričom nezainteresovaný fanúšik si prišiel na svoje. Ak to teda niekto taký vôbec pozeral, keďže ostatný svet nemal veľký dôvod si zapnúť prenos, veď nešlo takmer o nič. Nám už reálne, pričom Chorváti tiež vedeli, že bez ohľadu na výsledok z Osijeku, ich rozhodujúci zápas aj tak čaká v poslednom kole proti Rusku.
Možno i preto obe strany hrali bez prehnaného tlaku na výsledok, čo je často záruka dobrého futbalu. Kolektívy to však podporili plejádou kvalitných individuálnych výkonov. Atraktivite navyše výrazne pomohlo tiež to, že narazili na seba dva rôzne štýly hry, ktoré si vzájomne vyhovujú, pričom výsledok potom záleží už od len prevedenia aktérov v daný deň.
Typický kombinačný futbal Chorvátov narazil na slovenskú (miestami aktívnu) obranu s protiútokom. Domáci to hrali dobre, my sme to hrali dobre, často až ukážkovo, preto je remíza zaslúžená. Viac šancí a striel síce mala chorvátska strana, ale keby sme boli ešte presnejší pred bránou súpera, mohli sme dať ešte o také dva góly viac. Ale nesťažujme sa, veď z dvoch striel na bránu sme zaznamenali dva góly…
Mnohí sa pýtajú, prečo sme nehrali takto aj predtým. Odpoveď je jednoduchá a prezentujeme ju už dlhé roky. Lebo teraz za nás hrali takmer všetko hráči, čo majú hernú prax z klubov. Keby sme takých nasadili aj predtým, dnes sme stále reálne v hre o postup na svetový šampionát do Kataru.
Keby bol reprezentačný tréner pri tvorení nominácií flexibilnejší a nebál sa z nej vyradiť aj „veľké“ mená bez praxe, pričom by ich nahradil hráčmi s formou, dnes sme mohli mať postupovú situáciu aj vo vlastných rukách, my však nemáme už ani matematickú šancu.
Čerstvým príkladom je Almási. Herne mu pritom vyšlo len pár zápasov v českej lige, ale dostal sa vďaka tomu do fazóny a hneď bol pre nás platnejší ako Boženík a Strelec dokopy. A takýchto hráčov, čo podobne vyskočia, nájdeme v každom období. Rozdiel je len v tom, že reprezentačný tréner ich ignoruje, miesto toho, aby boli v nominácii.
Pozrite sa tiež na Hamšíka. Keď nehrával, jeho výkony stáli aj v reprezentácii za figu, pričom na jeho mieste by bol niekto iný vtedy tiež platnejší, len sa to málokto nebál povedať nahlas. Teraz má formu v tureckej lige a preniesol ju aj do národného tímu. Zároveň sa však ukázalo, že sa nemusíme báť ani jeho absencie. Veď v Chorvátsku sme hrali ešte lepšie, keď už na trávniku nebol…
Vo veľkom sa pred októbrovým dvojzápasom riešilo, ako nahradíme Lobotku, po nich už nikto nerieši jeho absenciu, lebo nám nechýbal. Podobne ako ďalší, ktorí vypadli. My nemáme žiadneho futbalistu, ktorý by bol nenahraditeľnou hviezdou. Alebo je v nominácii na Zlatú loptu nejaký Slovák? Každý jeden náš hráč sa dá nahradiť. Len toto si hlavne musí uvedomiť reprezentačný tréner.
Pretože ak príde opäť obdobie, že „jeho vyvolení“ prestanú hrávať v kluboch, vyškrtne ich z nominácie a nahradí hráčmi vo forme? Toto je možno ešte dôležitejšia otázka pre úspešnú budúcnosť, ako tá, kto povedie slovenskú reprezentáciu od roku 2022. Aj keď sú to vlastne spojené nádoby.
Zväzový prezident Kováčik už povedal, že Tarkovičovo pôsobenie vyhodnotia až po konci kvalifikácie. To sa dá medzi riadkami prečítať aj tak, že stále nevedia, akou cestou sa budeme uberať ďalej. Ak by to mali pripravené, Tarkovič je už vymenený a nový tréner by dostal viac času na skladanie tímu aj s bonusom v podobe dvoch novembrových „prípravných“ stretnutí. Alebo ho nebodaj chcú vo funkcii nechať?
Len treba dúfať, že na zväze nečakali s riešením reprezentačnej budúcnosti až do momentu, keď sme matematicky stratili šancu na postup do Kataru. Veď jasné to bolo prakticky už v marci a po septembri veril v postup naozaj len rojko. Dobrý manažér by mal pripravené riešenie už dávno, aj keď treba povedať, že dobrý manažér by nikdy neobsadil reprezentačnú stoličku len na základe toho, že Ďuriš po rokoch čakania strelil životný gól…