Pán premiér Heger, takto slovenský šport i talenty z mládeže (z)likvidujete!
Slovensko je na tom horšie ako pred rokom, pričom ak sa naplní znenie nového COVID automatu, bude to platiť aj o našom športe.
Komentár Filipa Chudého
Nový COVID automat, ktorý má platiť od pondelka 22. novembra, je ďalšou tvrdou ranou pre slovenský šport, pričom sa tu žiada dodať, že nielen preň… Súčasná vláda (ako aj predošlé) má šport kdesi na okraji záujmu, o čom sme sa už stihli presvedčiť. Ako ich predchodcovia sa vedia fotiť s olympijskými medailistami, viď toto leto, ale keď príde na lámanie chleba, športu sa ujdú len omrvinky.
Ak ste videli tlačovku, na ktorej premiér Eduard Heger a spol. prezentovali nové opatrenia, pričom ste trochu rozhľadení, tak ste sa iste nestačili čudovať. „Ide nám o to, aby sme zamedzili futbalovým zápasom s 5 až 10-tisíc ľuďmi v publiku na jednej bráne sa zlievajúcich,“ povedal doslovne slovenský premiér.
Aké zápasy konkrétne myslel, nevedno, lebo takéto návštevy na Slovensku pomaly ani podľa súčasného COVID automatu byť nemôžu. Teda jeden teoreticky mohol byť. Bratislava má červenú farbu, čiže v režime OTP mohlo prísť na duel s PAOK-om Solún 25 percent kapacity, čo je 5 625 divákov. Keďže Slovan ešte stále predával týždeň pred zápasom lístky, znamená to, že nie je veľký predpoklad, aby bolo „vypredané“. V inej dobe by sa po vstupenkách zaprášilo.
Premiér tiež povedal, že nechcú tisíce zlievajúcich sa ľudí na jednej bráne. Pri pohľade na schému Národného futbalového štadióna zistíme, že je tam zakreslených 16 vstupných brán. Čiže aj kedy teoreticky bolo „vypredané“, priemer na jednu bránu by bol 352 OTP ľudí. Takže do práce takých môže prejsť cez jednu bránu fabriky aj viac, ale na zápas nie! Skúste v tom nájsť logiku.
„Obmedzujeme hromadné podujatia. Ale myslím, že každý mi dá za pravdu, že v tomto čase robiť futbalové zápasy s 20-tisíc divákmi v hľadisku je úplný nezmysel. Viem si predstaviť, že každý pochopí sprísnenie opatrení pre hromadné podujatia,“ uviedol tiež Heger. Zaujímavé je, že inde vo svete sa konajú zápasy s oveľa väčšími počtami ľudí na tribúnach, a to aj v režimoch OTP.
V novom COVID automate sa vlastne medzi riadkami píše, že očkovanie vám nepomôže, minimálne sa dostať na zápas. Do bordového okresu bolo doteraz možné, aby bol každý zápas vypredaný len pre očkovaných. Kto aj používal režim „kompletne zaočkovaní“, ten na tom nič nezískal, aj tak mal nízke návštevy oproti minulosti. Teraz to zmenili, a hoci aj máte vakcínu v sebe, na zápas sa zrejme nedostanete, lebo tých pár desiatok lístkov sa ujde možno sponzorom a známym.
Premiér hovorí, že očkovanie je jediná cesta, ale zároveň tiež povie, že „znížili sme výrazne mobilitu aj očkovaných, pretože tá je vysoká hlavne pri hromadných podujatiach na štadiónoch s vysokou kapacitou.“ Rozporuplný krok, ak teda tak veria vakcíne, prečo znižujú mobilitu očkovaných? Lockdown a zákaz účasti na športových zápasoch platí aktuálne aj v Holandsku, ktorému nepomohla ani 84-percentná zaočkovanosť dospelej populácie.
Teraz sa všetci oprávnene rozčuľujú nad kapacitami 200, 100 a 50 od červeného po čierny okres. Ale nový COVID automat zabíja nielen kluby z hľadiska straty zisku na vstupnom, ale aj budúcnosti. A to možno povedať o slovenskom športe ako celku. Veď podľa neho je pomaly zakázané športovať pre tých, čo si nedajú vakcínu, a to už skoro aj pri deťoch! Ak takéto opatrenia naozaj majú platiť a vydržia dlho, potom amatérsky a mládežnícky šport utrpia nenapraviteľné škody a profesionálny bude mať čo robiť, aby vôbec aspoň prežil.
A ako sa to môže prejaviť na slovenskej spoločnosti? Bez športovania bude ešte viac „vypasenejšia“, tým náchylnejšia na civilizačné choroby, čo znamená zvýšenie náporu pre zdravotný systém. Zdravý človek nepotrebuje kupovať lieky, ale chorý ich má celú hŕbu. Inak povedané, zdraví nezaťažujú štát a netvoria ani zisky zdravotníckym firmám, kým pri chorých je to úplne naopak.
Je už teda na štáte, koho chce podporiť, lebo takýto COVID automat minimálne slovenskému športu určite nepomôže. Mimochodom, v ostatnom čase zažíva Slovensko najviac protestov od novembra 1989. A to nehovoríme o provokatéroch, ale o študentoch, súdnych pracovníkoch, lesníkoch atď.
Možno by teda stálo za úvahu, aby sa pridali aj športovci. Keď boli pred Úradom vlády SR minulý rok hokejisti, malo to celkom odozvu. Ideálne by bolo riešiť veci diskusiou, ale to v prípade tejto vlády akosi nefunguje. Veď keď oni ani navzájom nevedia, akú kolega pripravuje reformu (viď nedeľnú reakciu Sulíka pred Matovičovou tlačovkou o daňovej revolúcii), ako môžeme čakať, že povedú rozumnú diskusiu so športovými orgánmi? Mimochodom, podľa reakcií zväzov žiadnu neviedli!