Australian Open 2012 je už v plnom prúde. Obzrime sa, ale na minulý ročník turnaja, ktorý priniesol niektoré zaujimavé zápasy. Prinášame Vám najmä tie, ktoré boli najviac napínavé do poslednej loptičky.

  Nicolas Almagro (14- ESP)- Igor Andreev (RUS)
7:5, 2:6, 4:6, 7:6 (10), 7:5 za  234 minút

Už pred zápasom 2. kola AO 2011 bolo jasné, že Almagro je favorit a Andreev sa zmohne najviac na niekoľko gemov. Lenže Rus Andreev, bývalá svetová 18- tka spravil Almagrovi takmer koniec nádejam, nebyť absolútne zbabraného tajbrejku štvrtého setu. Rus totiž vyhrával v ňom už 5:1 a išiel podávať na víťazstvo v zápase a k postupu medzi 32 najlepších. Po jednej z piatich dvojchýb, ktoré Andreev spravil, sa však ako keby Almagro zobudil a tajbrejk dotiahol do konca. V poslednom sete, ktorý tiež ukázal krásne výmeny a najmä pekný boj o ďalšie účinkovanie v turnaji, dominoval práve ten, kto mal postúpiť oveľa ľahšie. Španiel nakoniec na turnaji skončil v 4. kole keď ho zdolal fenomenálny Novak Djokovič.

  Davin Nalbandian (27- ARG) - Lleyton Hewitt (AUS)
3:6, 6:4, 3:6, 7:6 (1), 9:7 za  288 minút

 V tomto zápase tipovať a vložiť väčšiu sumu na čistú tutovku by bola veľká chyba. Ešte väčšou by bola, keby ste tento zápas sledovali a nepukli od nervov. V súboji prvého kola AO 2011 sa totiž stretli mierny favorit David Nalbandian  a domáci miláčik publika Lleyton Hewitt. V roku 2005 vo štvrťfinále, kedy sa jediný krát stretli na AO sa totiž hralo presne 306 minút. Nikto neočával, že by sa to mohlo ešte raz zpakovať a práve v ich vzájomnom zápase. Naopak, “každý chvíľku ťahá pílku“ platilo na 100%. Keď už sa zdalo, že je jeden z nich pevne na koni, prišla perfektná nepredvídateľná loptička spoza siete, a bolo po vedení. Rozhodujúcim okamihom sa stala 13. hra piateho setu, keď za stavu 6:7 Hewitt nedokázal dopodávať, Nalbandian ho brejkol a následne získal 2 hry a vyhral. V súboji legiend tejto hry sa tak museli baviť všetci.

  Frederico Gil (POR) – Pablo Cuevas (URU)
6:4, 6:7 (7), 4:6, 6:3, 9:7 za  264 minút

Súboj dvoch hráčov, ktorý nie sú v týchto končinách až tak známi. Mnoho bookmakerov  určite na tento zápas ani nenasadila riadneho favorita. Avšak, kto videl tento zápas si určite povie, že títo hráči majú niečo do seba a vedia pobaviť každého fanúšika. „Chlapci“ mali to šťastie, že sa hralo na hlavnom dvorci a prišlo sa na nich pozrieť dosť ľudí, ktorí videli, to čo videli. Uruguajčan Cuevas síce nasúkal Portugalcovi 20 es, na nič mu to nepomohlo. Zápas nebol možno taký dlhý, a tak prestížny ako súboj Nalbandiana s Hewittom, ale bol lepší v tom, že svet sa možno konečne dozvedel o schopnostiach týchto dvoch „neznámych“. Zaujímavosťou je, že zápas sa hral v teplote 37⁰C, čo je počas Auastralian Open taká „o trošku zvýšená“ teplota.

  Ján Hernych (CZE) – Thomaz Bellucci (30- BRA)
6:2, 6:7 (11), 6:4, 6:7 (3), 8:6 za  276 minút

Pomerne neznámy Čech rozbúral Belluccimu vysoké očakávania už v 2. kole Australian Open 2011. Hernych sa dostal na AO vďaka zvládnutej trojkolovej kvalifikácií, v ktorej mohol vypadnúť už v prvom zápase. Lenže „Honza“ to nevzdal, a v 1. kole to natrel aj Uzbekovi Istominovi v štyroch setoch.  Obaja nastúpili na zápas zrejme rovnako unavení (Bellucci vyradil krajana Mella až v 5 setoch). Lepšie nastúpil nabudený Čech, prvý set vyhral hladko za 37 minút. Hernych, povedzme si úprimne, mohol temperamentného Brazílčana zničiť aj v troch setoch, ale ako sa už stáva v tenise, počet nevynútených chýb stúpa s pocitom upokojenia u hráčov mimo top 100-vky. Pritom Hernych v tajbrejku druhého setu viedol 6:4, 9:8 i 11:10, nakoniec prehral 13:11. Perfektný zápas plný zvratov, sa skončil po 276 minútach víťazstvom Hernycha v zápasovom tajbrejku 8:6. Zápas zobral Čechovi obrovské množstvo síl, pretože v ďalšom kole prehral so Švédom Soderlingom v 3 setoch, vyhral iba 8 gemov.

  Marin Čilič (15- CRO) – John Isner (20- USA) 
4:6, 6:2, 6:7 (5), 7:6 (2), 9:7 za  273 min

Zápas 3. kola AO 2011 medzi Chorvátom Čiličom a Američanom Isnerom bol podľa nás tým najlepším zápasom, ktorý sa minulý rok na všetkých dvorcoch v Melbourne odohral. A prečo? Lebo sa proti sebe postavili dvaja obri tenisu. Skôr sa tým myslí výškou. Chorvát meria 198cm a Američan dokonca o 8cm ešte viac. Títo hráči sú tiež machri na podaní, čo potvrdili aj v počte es (26 – 22) pre Američana. V zápase sa bolo načo pozerať, skvelé podania striedali skvelé výmeny, skvelé skracovania rozhýbali dvojmetrové kolosy po celom dvorci a najmä diváci sa mali na načo pozerať.  V horúčavách typických pre Austráliu sa po viac ako 4 a pol hodinách tešil menší z „obrov“ Čilič, keď v zápasovom tajbrejku vyhral 9:7.