Urastený obranca MHC Mountfield Marek Zukal poskytol exkluzívny rozhovor nášmu redaktorovi Adrianovi Danajovi.

Kedy si sa dostal k hokeju?

K hokeju som sa dostal ako 5 ročný, spolu s bratrancom nás rodičia priviedli na zimný štadión, kde nás to okamžite chytilo. Ja som pri hokeji ostal, z bratranca sa stal profesionálny futbalista.

Ťahalo ťa to aj k iným športom?

Samozrejme som skúšal viac športov, keď som bol mladší som hrával tenis a basketbal, ale nakoniec som sa rozhodol pre hokej.

Aký je tvoj predzápasový rituál, máš svoju zvláštnosť?

Musím mať žuvačku na rozcvičke na ľade, upokojuje ma to. Nejakú extra zvláštnosť ani nemám.

Vždy si chcel hrať v obrane?

V obrane hrávam vlastne od začiatku, ako som s hokejom začínal a v útoku som hral iba par krát.

Ktorý tréner ti “dal“ najviac v hokejovom umení?

Mne osobne najviac pomohol pán tréner Klečko, ktorý ma v Senici ako 16 ročného priviedol do seniorského hokeja. Ešte nemôžem zabudnúť na pána Bednářa, ktorý mi veľmi veľa dal pri mojom pôsobený v Ústi nad Labem.

Patril si medzi prvých hráčov v ročníku 07/08, ktorý zarezávali pod trénerom Mikešom v SR 20 v Slovenskej extralige, čo ti tento projekt dal? Ako by si ho hodnotil z tvojho pohľadu?

Projekt mi určite veľmi pomohol, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Bola to dobrá skúsenosť, hrať v juniorskom veku pravidelne extraligu a dostávať veľa príležitosti hrať všetky herné situácie.

Potom tvoje kroky smerovali do Čiech. Bol to veľký skok?

Skok to bol pomerne veľký, Česká extraliga je na vysokej úrovni. Prvý krát som ju okúsil v drese Ustí nad Labem , potom moje kroky pokračovali do Pardubíc, kde som mal tú možnosť hrať s hráčmi na vysokej úrovni. Veľký zážitok bol hrať v jednom tíme s Dominikom Haškom alebo Jánom Lašákom.

Teraz si hráčom MHC Mountfield Martin, kde si sa ukázal už v sezóne 09/10 na mesačnú výpomoc. Ako by si mužstvo hodnotil vtedy a teraz?

Rozdiel tu určite je, v sezóne 09/10 bol káder plný skúsených hráčov, túto sezónu sme tu hlavne mladí hráči. Vytvorili sme výborný kolektív, ktorý môže určite veľa dosiahnuť.

Vtedy si patril ešte k mladým hráčom. Naopak teraz patríš k tým skúsenejším. Pociťuješ zmenu v nárokoch trénera Spišiaka?

Myslím, že má tréner Spišiak na každého hráča nároky rovnaké a od každého vyžaduje maximum. Dostávam veľa priestoru na ľade, za čo som určite vďačný.

V zápase s Banskou Bystricou si sa zranil, čo sa stalo? Aké dlhé liečenie ťa čaká?

Bola to veľmi nešťastná situácia, po odohraní puku mi protihráč zasiahol koleno, ktoré išlo na opačnú stranu, ako telo. Našťastie magnetická rezonancia natrhnutie vyvrátila a väzy mám iba silno natiahnuté. Momentálne mám na 3 týždne ortézu a potom ma čaká rehabilitácia. Dúfam, že to pôjde rýchlo a na ľad sa dostanem, čo najskôr.

Ako by si charakterizoval náladu v kabíne MHC? S kým si si najviac „sadol“?

Myslím , že nálada je dobrá, vytvorili sme výborný kolektív, ktorý sa spolu stretáva aj mimo tréningov a zápasov. Rozumiem si s každým, najviac voľného času trávim s Vladimírom Škodom a Lukášom Matejkom.

Celú túto sezónu sa mužstva topia v dlhoch, niektorí hráči podpísali výpovede, ako to vyzerá v MHC?

K tejto situácii by som sa nerád vyjadroval. Je to v rukách vedenia a ja verím, že všetko dobre dopadne. My musíme iba vyhrávať a pritiahnuť dobrými výkonmi čo najviac divákov do hľadiska.

Čo by si odkázal čitateľom Sport7?

Aby ich hokej stále bavil a chodili na hokejový štadión a hlavne z neho s dobrým pocitom.